Za ka₧d²m tvarohom Φφhal nepriate╛ ukryt² v k⌠pke sena a vystrkoval pan⌠₧ky v smere vetra vyz·vaj·c si svoje hemingvejky. Hemingvejky je obradnΘ r·cho pou₧φvanΘ pri veÜtenφ z kßvy a pri sexußlnom akte. Ke∩₧e obe Φinnosti sa stali Φasom nerozoznate╛nΘ, boli obe vyhlßsenΘ za Ütßtny sviatok. èkαk a vαz, citoslovcia poletovali vzduchom unßÜanΘ jemnou pavuΦinou utkanou z mesaΦnΘho svitu. " Krß, krß. Krava jedna sprostß." vyhαkol otec popleten² prφchodom jari. Obelisk sa vlnil v oΦakßvanφ smerodajn²ch ·dajov hodnotiacich jeho informaΦn² prφnos v hromadnej doprave.

(T·to pasß₧ sme spolu s docentom M.F.In₧inierom doplnili, preto₧e tßto Φas¥ nßhrobnΘho kame≥a bola znaΦne poÜkodenß. Obaja mßme predchßdzaj·ce sk·senosti s podobn²mi textami a preto sme si istφ, ₧e nßÜ preklad aj po doplnenφ zachovßva p⌠vodn· myÜlienkov· Ütrukt·ru a obsah.)

Herkules a Skaliovß sa bok po boku hnali po uliciach Bagdadu neh╛adiac na Ükody, ktorΘ sp⌠soboval ich spev. Obchodnφci nestihali uzatvßra¥ stßvky na to, kto dobehne do hostinca ako prv². Ak niekoho zaujφma d⌠vod zbesilej nahß≥aΦky, musφ sa informova¥ na strß₧nici (pri hladomorni), preto₧e ja pφÜem sφce iba to, Φo som videl na vlastnΘ oΦi, ale v ten de≥ som musel odcestova¥ za sestrou do Mßrnice na oslavy prvej defraudßcie. Ako prv² dobehol Barnie, hoci nemal niΦ spoloΦnΘ s nadchßdzaj·cimi udalos¥ami. Herkules, rozΦarovan² zo svojho druhΘho miesta nek·pil vÜetk²m dve pinty malinovky (Φo mal stßle vo zvyku), ale iba po sßΦku bursk²ch orieÜkov. Skaliovß, ktorß sa zdr₧ala v obchode s pou₧φvan²mi nßbojmi a domßcou chamra∩ou, priniesla ka₧dΘmu vyprß₧an· veveriΦku.

Pot sa jej perlil nad oboΦφm a stekal pramienkom medzi jej vyp·lenΘ oΦi, po boku nosa, cez okraj jej zmyseln²ch pier a₧ na prsty Herkulesove, ktorΘ boli na polovicu svojej hr·bky zaborenΘ do krku Skaliovej. VÜetci toti₧ vedeli, ₧e Herkulesova matka bola vegetarißnka a nesmela jes¥ surov· zeleninu. Po chvφli vÜak boli vÜetky nezhody vyrieÜenΘ k spokojnosti krΦmßra, ktorΘho kamennß pΣs¥ sp⌠sobila v minulosti mnoho utrpenia v mestskom parku. KrΦmßr bol toti₧ Trol, bytos¥ z kame≥a, a svoje problΘmy rieÜil v₧dy rovnak²m sp⌠sobom. Chytil prvΘho tvora, ktor² mu priÜiel do rany a oplieskal ho o najbli₧Üφ strom. Najbli₧Üφ strom bol vΣΦÜinou v mestskom parku a prv² tvor bol najΦastejÜie jednonoh² pÜtros, ktor² nestihol utiec¥ pri prv²ch prφznakoch krΦmßrovho rozruÜenia. Raz sa krΦmßrovi priplietol pod ruku ve╛vyslanec MZP (Mal²ch Zelen²ch PiÜiÜvorov) a prv² kontakt medzi dvoma civilizßciami by bol v ohrozenφ, neby¥ toho, ₧e MZPßci chodia vÜade vo dvojici. Tentoraz krΦmßr nemusel zasahova¥. Situßciu vyrieÜil lekßrnik, ktor² vrazil Herkulesovi ihlu do chrbta s vstrekol mu deci uklud≥ovßka. To vÜetko vÜak bola iba bezv²znamnß predohra pred nadchßdzaj·cimi udalos¥ami, ktorΘ zmenili svet, ako ho poznßme, a zapφsali sa do dejφn nezmazate╛ne, ako nieΦo, Φo sa nedß zmaza¥. Teraz Vßm porozprßvam nieΦo o tej udalosti.

VÜetko sa to zaΦalo veΦer. Slnko zapadlo a vyÜli vÜetky Ütyri mesiace, osvet╛uj·c krajinu svitom silnejÜφm ako svΣtojßnska mucha v prechode. Nastala tichß noc a niΦ nesignalizovalo zmeny, ktorΘ mali prφs¥. S· dni, ke∩ Φlovek nem⌠₧e spa¥. A takßto chvφ╛a nastala aj teraz. Ja, Salmonelus, vyÜiel som pred svoje obydlie, sadol som si vonku na Φerstv² vzduch a pozoroval som noΦn· oblohu. Nie je niΦ krajÜie, ako sledova¥ v noci oblohu. Na najbli₧Üφch mesiacoch je vidie¥ osvetlenΘ noΦnΘ mestß, vidie¥ pohybuj·ce sa svetielka, lode, ktorΘ dopravuj· ╛udφ a tovar z jednΘho mesiaca na druh² a obΦas oblohu pretne zßblesk r²chlo sa strßcaj·ci v nekoneΦnej tme. To sa iba ∩alÜφ medzihviezdny korßb vybral na ∩alek· cestu, do neznßmych miest a za neznßmymi dobrodru₧stvami.

Nem⌠₧em spa¥. Prechßdzam tvav²mi izbami, pozorne sledujem tmavΘ tiene nßbytku, a pomaly prem²Ü╛am o tom, Φo robi¥. Smerujem do kuchyne. Po otvorenφ chladniΦky ma oslepφ svetlo. Ako keb² som pozeral cez okno do inΘho sveta. Je tam svetlo, chlad a ₧ivot. Potraviny, obyvatelia toho sveta si sedia vo svojich obaloch a ₧ij· svoj nevidite╛n² ₧ivot. Ja tam vtrhßm ako cudzinec a odnßÜam si nßhodnΘ obete. Sedφm v temnej kuchyni a pomali pre₧·vam. Zajtra musφm nieΦo d⌠le₧itΘ vybavi¥, ale teraz sa mi o tom nechce prem²Ü╛a¥. Nemßm chu¥ robi¥ v⌠bec niΦ. Rßd by som si pospal. Ale nejde to. Mozog pracuje a nedovolφ telu odd²chnu¥ si. Keby som ho tak mohol vypn·¥. Tak² maliΦk² vypφnaΦ. Ale dos¥. Ak nem⌠₧em spa¥, idem nieΦo robi¥. Zapφnam televφzor, listujem medzi programami a ₧m·rim oΦi pred oslepuj·cim jasom obrazovky. Po chvφli si oΦi zvykn·, ale nanachßdzam niΦ zaujφmavΘ, a tak vypφnam televφzor, sadßm si k poΦφtaΦu, sluchßtka na uÜi. ┴ßßch. to je hudbiΦka. to som potreboval. Najprv si chvφ╛u zahrßm nieΦo jednoduchΘ, aby som sa prebral a potom sa pustφm do pφsania.

To je struΦn² popis udalostφ, ktorΘ nastali neΦakane, nepredpovedal ich ₧iadny zo svßtcov a nahliadaΦov do bud·cnosti. Priniesli ve╛mi prekvapivΘ zmeny do ₧ivota obyΦajn²ch ╛udφ. Ja, Salmonellus ich popisujem tak, ako som bol ich svedkom. To je moje svedectvo.Odkaz pre bud·ce generßcie a ich nasledovnφkov. Nech prφde v bud·cnosti hocΦo, nezab·dajte na udalosti, ktore zmenili ₧ivot vaÜich predkov.