Nebola to cesta plßnovanß, bola to cesta
snφvanß. Aby som ju mohla uskutoΦni¥, bolo treba vrhn·¥ sa na inzerßty
v Φesk²ch novinßch. Z mnoh²ch Φesk²ch cestoviek, ktorΘ pon·kaj·
netradiΦnΘ typy zßjazdov pre individualistov, ktorφ maj· radi pohyb, objavovanie
a radi uÜetria peniaze i energiu, padla moja vo╛ba na Heart Adventures (dnes
Adventura pozn. redakce) - Bol to zßsah do Φierneho. 11. j·na sme vyrazili flexibilne
zmenenou trasou cez Rak·sko a Taliansko a dvoma trajektmi na cie╛ov· KrΘtu.
KrΘta je znßma ako sφdlo najstarÜej ve╛kej eur≤pskej
civilizßcie. Kn≤ssos, Minotauros, Theseus a Ariadna, komu by to neznelo
familißrne? KrΘta je aj rodnou hrudou krß╛a grΘckeho pante≤nu - Dia. V pohorφ
Dikti, na v²chode ostrova, je Diktejskß jasky≥a, kde sa bohovia vyÜÜφch sfΘr
definitφvne dotkli Zeme. Schßdzame do modrozelenej Üedi a v mieste star²ch
ritußlov sa spßjame s m²tick²mi dejinami ╛udstva.
Bli₧Üie k historick²m Φasom sa dostßvame v Kn≤sse,
ktor² p⌠sobφ viac ako uzavretΘ mesto ne₧ obyΦajn² palßc. Kn≤ssos - ╛ahkos¥
a elegancia, vzduÜnos¥ a rados¥ zo ₧ivota. Slßvny reliΘf ΦervenΘho b²ka
na jednej z kn≤ssk²ch stien nevyhnutne vzbudzuje otßzku, Φi v umenφ vß₧ne
existuje Φosi ako v²voj. Picassovi b²ci s· jeho najbli₧Üφmi prφbuzn²mi. Otßzku
v nijakom prφpade nazaplaÜφ nßvÜteva ArcheologickΘho m·zea v Irakliu,
hlavnom meste, kedysi zvanom Kandia. Svedkovia minulosti od neolitu po neskor²
helΘnizmus rozprßvaj· prφbeh vysokej a radostnej kult·ry, plnej
tehlovoΦervenej, Φiernej, modrej a zelenej farby.
Sladk· mφnojsk· dobu vystriedala po Rφmanoch byzantinizßcia KrΘty
a potom benßtskß a tureckß vlßda. Po Üiestich tisφcroΦiach v²voja
v thalassokratiu (morskß ve╛moc) ¥a₧ko niesli KrΘ¥ania, hrdφ ostrovania,
takmer dvetisφcroΦnΘ podriadenΘ postavenie. Cel² Φas sa brßnili, ako mohli. A₧ do
relatφvne nedßvneho rozkvetu turizmu stavali vΣΦÜinu sφdiel na ·pΣtiach h⌠r, aby
sa lepÜie brßnili, okrem inΘho aj pred pirßtmi, ktorφ s rozkoÜou brßzdili
moria okolo KrΘty. V historickom m·zeu, tie₧ v Irakliu, nßjdete hrd·
dokumentßciu oslobodzovacφch bojov, ktorΘ definitφvne vyvrcholili v roku 1898.
V 1913 sa KrΘta stala s·Φas¥ou GrΘcka, ale eÜte ju Φakal jeden nßjazd. PoΦas
2. svetovej vojny sa tu odohrßla jedna z najvΣΦÜφch bitiek o KrΘtu. Popri
spojencoch tu s ostrovanmi bojovali dokonca NovozΘlan∩ania, a ostrov sa
ubrßnil.
Sloboda ja krßsna, ale r⌠znorodß okupßcia KrΘty sp⌠sobila jednu
pozitφvnu vec. Tou je zvlßÜtny arabsko-taliansko-grΘcky charakter najmΣ dvoch
najkrajÜφch miest - Rethymna a Chanie. ┌zkΘ farebnΘ uliΦky,
meÜity, tureckΘ k·pele, benßtske palßce a mohutnΘ pevnosti so znakmi leva.
V Chanii stretßvam meÜitu, ktorß je prerobenß na divadlo - prßve tam prebieha
hodina hry na klavφr... Nad oboma mestami sa pn· mohutnΘ Lefka Ori -
Biele hory, do ktor²ch sa o chvφ╛u ponorφme. Uprostred nich le₧φ planina
oleandrov, zelene, mohutn²ch skßl, v niektor²ch sa nßjde aj prφrodnß sprcha Φi
nevyschnutß, a₧ mierne divokß rieka. Prßve takß je roklina rieky Kurtaliotis
s vysokßnskymi ·tesmi, ktorß ·sti v raji. To sa pred vami zrazu otvorφ
priestor pln² star²ch obrovsk²ch paliem, oleandrov, stromov a krφkov
a v rieke sa tvoria ostrovΦeky a vy sa pomedzi to m⌠₧ete necha¥
unßÜa¥ a₧ k moru. Toto Φudo sa volß Preveli a pred
nejak²mi rokmi (dvadsa¥ a viac) to tu objavili hipisßci a zistili, ₧e sa tam
v palmov²ch chy₧iach dß celkom sluÜne ₧i¥. Niektorφ s· tam dodnes. |
|
No nielen roklinami je turista ₧iv².
Tak² vrchol KrΘty, Psiloritis v pohorφ ═dy (2456) je lah⌠dkou. Noc pod vrcholom
pri snehovom poli tie₧. Na vrchole Φakß pocestnΘho kaplnka so zvoncom, ktorΘho zvukom
oznamujete svetu, ₧e sa prßve dφvate na KrΘtske i L²bijskΘ more zßrove≥. Pri
zostupe, tak isto ako na vÜetk²ch t·rach, stretßvame kozy, erbovΘ zviera ostrova.
Äije ich tu mnoho druhov a vzneÜene sa nes· po horßch a ·tesoch.
èpecialitou je koza agrimi, druh, ktor² ₧ije len v Samarii.
VO╥A OSTROVA
No KrΘta, to je aj v⌠≥a. Ostrov je zahalen² v omamnej v⌠ni
tymißnu, oregana, myrty, Üalvie, dobromysle a vÜeliΦoho nami
neidentifikovate╛nΘho. Rastie to skoro vÜade a najviac to Φlovek ocenφ
v prφjemn²ch tavernßch v rßmci gastronomick²ch objavov.
PravidelnΘ heslo ôdo horyö bolo
milΘ kombinova¥ s heslom ôdo vodyö. Plß₧e s· r⌠znorodΘ a ka₧dß
pon·ka nieΦo Üpecißlne. Vai na v²chode je obdarenß najvΣΦÜφm
palmov²m hßjom. Matala je zase uzavretß vysokou skalou, v ktorej
je poschodov² komplex d⌠myselne vyh╛ben²ch jask²≥. PredletopoΦtovφ ╛udia mali
zmysel nielen pre bezpeΦnos¥, ale aj pre ·tulnΘ prφbytky. Le₧adlß vo v²klenkoch,
sedadlß i Φosi ako st⌠l - v²h╛ad na neskutoΦn² akvamarφn. Celß KrΘta je
sφce stelesnenß romantika, ale jedno z najromantickejÜφch miest, ktorΘ sme
navÜtφvili a - ako inak - strßvili tam noc, je Pirßtsky zßliv. Zatia╛. Zatia╛
eÜte treba z nedokonΦenej cesty Üliapa¥ asi hodinu cez kopec, aby sa pred vami
objavil zßliv s tyrkysov²m morom, biel²m pobre₧φm a okr·hlym ostrovom
v strede. A ako ka₧d² de≥ obligßtne g²Φov² zßpad slnka, v noci
myrißdy hviezd - ôkdyby to te∩ na nßs vÜechno spadloö, zamyslel sa poeticky
spolucestuj·ci, rßno v²chod slnka a zo spacßku do mokra.
Äia╛, priÜiel de≥, ke∩ sa to vÜetko stalo minulos¥ou. Do
minulosti zapadli plavby, poΦas ktor²ch bolo mo₧nΘ v dia╛ke vide¥ delfφnov.
SkonΦili sa tam aj v²chody slnka nad ostrovom Korfu a Naxom, ktor² akoby sa prßve
tvoril z morskej pary. A ostane tam i hrozivo vzruÜuj·ci poh╛ad na
Φierne tufy zvanΘ Nea Kaimeni, ktorΘ sa ako nejakΘ memento vynφmaj· na sivobielom
pozadφ Santorinu. Film sa pretoΦil takmer na zaΦiatok. Vidφm, Φo nem⌠₧e zachyti¥
fotografia, ani slovß. Akropola - trΦφ to tam uprostred besnej
Üpinavej a hluΦnej civilizßcie ako ₧iv² duch, ktor² eÜte pulzuje, ako mal²
plieÜok pohoden² na ulici, ktor² stßle Φosi vy₧aruje. a naposledy volßm na
pomoc Kazantzakisa: ôVidφme rozkvetl² strom, hrdinu, ₧enu, jit°enku a volßme:
Ach! a nemßme lepÜφ v²raz pro vyjßd°enφ radosti. Ale b∞da! Neexistuje jinß
cesta, abychom druh²m lidem tlumoΦili to jedinΘ nesmrtelnΘ - ôachö svΘho nitra!
Slova! Slova! B∞da! Jinß zßchrana pro mne neexistuje.ö
Nina Jassingerovß
(p°evzato z denφku SME) |