Systém GPS je najznámejší zo satelitných navigačných systémov. Jeho pôvodný názov je NAVSTAR
a jeho prevádzkovateľom je ministerstvo obrany USA. Ruský konkurenčný systém sa nazýva
GLONAS,
no tento nie je tak komerčne využívaný ako NAVSTAR. Systém GPS (NAVSTAR) slúži primárne
pre vojenský sektor US, no jeho rozšírenie do civilného sektoru začalo prudko narastať.


Systém tvorí sústava 24 družíc, z ktorých je 21 aktívnych
a 3 v zálohe na orbite pripravené na okamžité použitie.
Ďalšie záložné družice sú na Zemi, schopné zaujať miesto
na orbite do 2 dní. Družice obiehajú po kruhových dráhach
vo výške 22 200 Km s obežnou dobou 11 h 58 min.
Systém GPS nie je viazaný na určité územie. To znamená,
že je prakticky využiteľný na akomkoľvek mieste na Zemi.

Ako to celé funguje?

Každá družica vysiela signál, ktorý je zachytený GPS prijímačom (užívateľ). V prijímači prebehne výpočet, na základe ktorého je zo zdrojových signálov družíc vypočítaná poloha stanoviska, na ktorom sa prijímač nachádza.
Systém družíc je neustále v kontakte s pozemnými
stanicami (je ich 5 rovnomerne rozložených na kontinentoch). Hlavné centrum systému sa nachádza v Colorado Springs
v prísne strážených podzemných krytoch.
Tu sa spracúvajú údaje o stave systému, ktoré družice vysielajú pozemným staniciam a tie ich následne posielajú
do centra Colorado Springs. Vypočítajú sa inštrukcie pre systém a opravy v dráhach družíc. Tie sa následne pošlú pozemným staniciam a tieto ich následne vysielajú k družiciam. Samotné družice medzi sebou komunikujú a preto sa inštrukcie o dráhach (efemeridy) rýchlo aktualizujú na každej družici v celom systéme. Každá z družíc obsahuje okrem iného aj atómové hodiny a celý systém pracuje v presne koordinovanom systémovom čase. Družice typu BLOCK II majú elektroniku odolnú voči vyradeniu účinkom jadrových zbraní.

Čo prebieha v GPS prijímači?

Je jedno či ide o GPS v autách, lodiach alebo len o turistický
navigátor. Princíp je rovnaký, len presnosť rôzna (vysvetlené
neskôr). Po aktivácii prístroja začne vyhľadávanie družíc.
Ak zachytí signál prvej družice, začne prijímať navigačnú
správu. Tá obsahuje údaje o presnom systémovom čase
a o polohe všetkých ostatných družíc systému. Preto je aj
vyhľadanie ostatných družíc nad horizontom pomerne rýchle.
Teda prijímač má informácie o polohe
(Xi, Yi, Zi) v určenom
okamihu každej družice od ktorej začne prijímať signál. Ide
vlastne o meranie vzdialeností medzi družicou a prístrojom.
Vzdialenosť sa vypočíta z času medzi vyslaním signálu
z družice a jeho zachytením v prijímači. Presnosť určenia
vzdialenosti (a teda aj určenia polohy) družica - prijímač je
teda závislá na presnosti merania času (preto sa používajú
atómové hodiny). Poloha prijímača sa dá prakticky určiť
s minimálnym počtom troch družíc (3 rovnice s troma
neznámymi
(Xi, Yi, Zi) - známe súradnice družíc vysielané
každou z nich a
(Xs, Ys, Zs) - neznáme súradnice
stanoviska), ale takéto určenie je nepresné. Dôvod?
Časové stupnice prijímača a systému GPS sú oproti sebe posunuté o hodnotu
T. Ak túto hodnotu zahrnieme do rovníc,
potrebujeme zistiť 4 neznáme hodnoty a preto potrebujeme navyše aj signál štvrtej družice. Dostávame tak 4 rovnice so
4mi neznámymi
(XYZ - poloha prijímača a T posun časových stupníc).

V praxi je samozrejme k dispozícii súčasne viac družíc, prevažne okolo 10. Kvalita prístrojov sa posudzuje aj podľa
počtu pásiem, teda signál koľkých družíc je schopný súčasne spracovávať. Dnes sú už bežné 12 pásmové prístroje
(rezerva). Takže signál zo všetkých družíc je spracovaný v prijímači a následne je určená poloha prijímača-užívateľa v 3D.
Poloha je určovaná v systéme WGS84 a následne je možná transformácia do ľubovoľných lokálnych súradnicových systémov.
Názor, že prijímače GPS sa dajú centrálne lokalizovať (teda, že môže niekto monitorovať pohyb prijímača
bez jeho vedomia) je nesprávny, pretože družice signál k prijímačom len vysielajú a nič od nich neprijímajú.
Taktiež počet užívateľov nemá vplyv na zaťaženie systému , pretože je jedno či signál prijíma 1 prijímač
alebo 1 000000 prijímačov. Iné to je samozrejme pri
GSM lokalizácii kde ide o obojsmernú komunikáciu.

Samotný systém GPS rozlišuje
Autorizovaných a Neautorizovaných užívateľov.
Je len logické, že neautorizovaným užívateľom (celý civilný sektor) nebude poskytnutá taká presnosť
ako užívateľom autorizovaným (US armáda + zmluvní partneri). Ako funguje diferenciácia užívateľov?

Každý prijímač (autorizovaný aj neautorizovaný) prijíma signál z družíc a navigačnú správu. Tieto údaje sú ale zámerne
skreslené a teda aj výsledné určenie polohy je nepresné. V neautorizovanom sektore sa pri turistických navigátoroch
zaručuje horizontálna presnosť s chybou do 100 m (v prípade bezpečnostných záujmov US sa môže presnosť zmenšiť).
Je to dosť, ale na tento účel postačuje. V súčasnosti je presnosť vyššia kvôli zmenšeniu skresľovania signálu a novým
metódam spracovania.


Skreslený signál prijíma aj Autorizovaný prijímač, no tento obsahuje kryptografický kľúč, ktorým eliminuje skreslenia
a dostáva sa tak k čistým dátam z družíc, z ktorých určuje presnejšiu polohu s chybou do 21 m. Keďže vlastníkom
a prevádzkovateľom systému je US armáda, celý systém je podriadený jej záujmom. To znamená, že nemusí nikoho
upozorňovať na náhle zmeny v konfigurácii družíc, či umelej degradácii signálu. Preto majú aj všetky dopravné lietadlá
zákaz používať GPS ako primárny navigačný systém a môžu ho používať len ako doplnkové a orientačné zariadenie.


Počas vojny v Perzskom Zálive boli dráhy družíc upravené vzhľadom k čo najhustejšiemu pokrytiu konfliktnej oblasti
za účelom spresnenia navigácie pre nočné útoky. V našich zemepisných šírkach sa v tom období vykonávali pomerne
ťažko presnejšie geodetické merania s aparatúrami GPS, pretože nad horizontom prelietavalo menej družíc.

Počas Juhoslávskeho konfliktu, keď bolo zostrelené americké špionážne lietadlo bol systém GPS na dve hodiny
umelo vyradený z činnosti, aby sa Americké vrtuľníky dostali skôr na miesto havárie než Juhoslávske jednotky.

Kvôli podobným prípadom sa civilný sektor nemôže vždy stopercentne spoliehať na správnu funkčnosť. A práve preto
sa vyvíjajú iniciatívy na zavedenie nového navigačného systému s družicami na nižších orbitálnych dráhach pre
dosiahnutie vyššej presnosti.

Spomenutá pomerne malá presnosť pre neautorizovaných užívateľov sa dá čiastočne eliminovať pomocou
DGPS - diferenciálneho GPS.

Ide o jednoduchý princíp, ktorý sa používa aj pri presných
geodetických meraniach, pri ktorých sa dá dosiahnuť
presnosť určenia polohy až v mm (vzhľadom k veľkosti Zeme
je to malý zázrak, no meranie na stanovisku trvá dosť
dlho). Metóda vyžaduje dve GPS stanice, pričom jedna
z nich je umiestnená na pevnom bode so zmámymi
súradnicami a s druhou aparatúrou sa vykonávajú merania
na určovaných bodoch.
Pevná stanica sa napríklad nachádza na bode so známymi súradnicami (2D)
X = 220,20 ; Y = 540,30 a nepretržite
určuje svoju polohu, ktorá je vplyvom skreslenia signálu
odlišná od skutočnej, napríklad
Xs = 245,20 a Ys = 512,30.
Zo známej a nameranej hodnoty sa pre príslušný čas určí
vektor opravy a tento sa použije na opravu dát nameraných
druhou aparatúrou, ktorá sa pohybovala v teréne.
Tento princíp sa využíva aj pri spresnenej navigácii, keď na určitú oblasť pripadá pevná GPS aparatúra, ktorá neustále
určuje vektor opráv a tento je následne vysielaný prostred-
níctvom rádiových vĺn do okolia. Príslušné GPS prijímače
(napríklad v autách) tieto opravy zahŕňajú do procesov
výpočtu polohy a dostanú tak presnejšie výsledky.
V predaji sú dve základné kategórie neautorizovaných GPS prístrojov : Geodetické a Navigačné

Geodetické slúžia na presné určovanie polohy bodov na Zemi s presnosťou cm-mm (!) v závislosti od dĺžky merania
na stanovisku. Ich cena sa pohybuje v násobkoch 100 000 Sk.

Navigačné prístroje sa využívajú v lodiach, autách a ako turistické navigátory. Ich presnosť je závislá od možnosti
prijímať signál DGPS a od počtu kanálov. Cena najlacnejších turistických navigátorov sa pohybuje od 7000 Sk vyššie.
Cena prístrojov so zabudovanou digitálnou mapou je od 14 000 vyššie (u nás).
Samozrejme cena je predovšetkým otázkou rozšírenosti a trendy ukazujú rast záujmu o tieto prístroje,
takže ceny budú pravdepodobne klesať.

Dôležité je vedieť, že používanie GPS systému nie je spoplatňované. Z každého predaného kusu GPS prijímača odvádza
výrobca jednorazový poplatok prevádzkovateľovi systému.


Z tých lacnejších prístrojov sú v predaji :

Blazer 12
ColorTRAK SP24XC Plus eMAP Deluxe GPS12 Map eTrex Summit
GlobalNav 12 SP24 Plus GPS III Plus

Display eMAP Deluxe :




Na trhu sú aj prijímače GPS kombinované s mobilnými telefónmi. Stále ale ide o určovanie polohy systémom GPS.
Napríklad špedičné firmy majú v každom kamióne GPS prijímač a mobilný telefón (+ roaming). GPS prijímač určuje
v určitých intervaloch polohu kamióna a súradnice sú pomocou mobilnej siete zaslané do dispečingu.
Tam majú prehľad o všetkých svojich vozidlách. Jediné poplatky sú za posielanie SMS v medzinárodných sieťach GSM.
Na trhu sú mobilné telefóny kombinované s GPS prijímačom. Ich veľkosť je len o niečo väčšia ako klasické prístroje GSM.





GSM lokalizácia pracuje na podobnom princípe ako lokalizácia GPS ale namiesto satelitov sa využívajú siete GSM.
Každý mobilný telefón v sieti je identifikovaný prostredníctvom čísla SIM karty. Vysielače si účastníkov siete odovzdávajú
podľa intenzity signálu. To znamená, že sa dá určiť vysielač pod ktorý v danom okamihu spadá poloha každej aktívnej
SIM karty v sieti. Samozrejme táto presnosť je nepostačujúca (vlastne sa ani o presnosti nedá hovoriť).
Napriek tomu, že s mobilným telefónom komunikuje naraz len jeden (najbližší) vysielač, okolité vysielače
sú väcšinou taktiež schopné uskutočniť minimum komunikácie (sieťové dáta). Podobne ako sa merajú
vzdialenosti zo satelitu k prijímaču sa v sieti GSM určujú vzdialenosti od vysielača k mobilnému telefónu.

Presnosť určenia polohy je približne 120 m, no tá sa dá so špecializovaným software upresniť.
Technológia GSM lokalizácie nie je podmienená prestavbou existujúcej siete.

Aké výhody má GSM lokalizácia oproti GPS? Pri systéme GPS je podmienkou určenia polohy priama viditeľnosť v smere
prijímač-družica, čo je v mestách s vysokou zástavbou problém. Taktiež v budovách a podzemných garážach nie je možné
systém GPS použiť. A práve tento problém rieši GSM lokalizácia, ktorá umožňuje lokalizáciu takmer všade, kde je
k dispozícii signál GSM. Ideálny prípad je spojenie GSM a GPS lokalizácie. GSM - v mestách, GPS - v otvorenej krajine.

Oproti systému GPS, kde nikto okrem užívateľa nepozná jeho polohu, pri GSM lokalizácii sa táto poloha určuje na
centrálnom serveri a teda vybraným ľuďom (správca sytému...) je prístupná poloha užívateľov siete s aktívnymi GSM
telefónmi. Napríklad Americká firma CellPOINT umožňuje užívateľom siete povoliť zobrazovanie ich polohy cez internet.
Po pripojení sa na stránku a zadaní čísla mobilu sa jeho poloha zobrazí na mape (samozrejme iba ak užívateľ telefónu
povolil svoju lokalizáciu).

Je len otázka času kedy sa tieto služby začnú v plnom meradle využívať.

- vzájomná lokalizácia užívateľov siete spolu s plnografickými displejmi a zobrazením máp
- navigácia k hľadanej lokalite
- upozorňovanie formou SMS na udalosti v okolí (užívateľ sa prihlási do kategórie napr. zľavy na vybraný tovar a pri ceste okolo predajne mu mobil oznámi príslušnú akciu)



- EOP -