| Pri tvorbe GIS sú satelitné
snímky zdrojom obrovského množstva informácií.
Každý obrazový bod snímky obsahuje informácie o zemskom povrchu v rozmedzí geometrickej a spektrálnej rozlišovacej schopnosti satelitu. Výsledný farebný obraz sa skladá z jednotlivých čierno-bielych obrazov, ktoré prislúchajú určitému spektru. Na zhotovenie snímky v pravých farbách nám stačia tri spektrá - Red/Green/Blue. No pre využitie v hlbších analýzach sa využívajú aj iné spektrá (napr. blízkoinfračervené, ultrafialové...).  Každý bod-pixel satelitného obrazu sa teda skladá z dielčích bodov reprezentujúcich percento zastúpenia daného spektra vo výslednom obraze. Ak pixel na RGB snímke je hnedej farby, znamená to, že v Red spektre má hodnotu 153, v Green spektre 102 a v Blue spektre hodnotu 51. Hodnota sa v každom spektre pohybuje v rozmedzí 0 - 255, teda ide o farebnú hĺbku 8-bitov na každý kanál. Výsledný obraz má farebnú hĺbku 24-bitov ( 3spektrá x 8bit ). Rôzne materiály a objekty na zemskom povrchu majú rôzne odrazové charakteristiky v jednotlivých spektrách. Tieto charakteristiky sú známe a slúžia ako vzorkovník pri identifikácii objektov zo satelitných a leteckých snímok. Práve pre identifikáciu objektov je výhodné využívať okrem RGB aj iné spektrá. Príklad : Pri RGB snímke máme obraz územia v pravých farbách, no vodné plochy a rieky sú nevýrazné. Ak je toto územie snímané súčasne aj v infračervenom spektre, môžme povrchy vodných plôch presne lokalizovať. Infračervené žiarenie je totiž vodou pohlcované a senzor satelitu registruje jeho intenzitu spolu s pásmami Red/Green/Blue. Na snímke prislúchajúcej infračervenému spektru sa vodné plochy zobrazia sýto čiernou farbou a v porovnaní s RGB snímkou sú oveľa viac viditeľné a ostro ohraničené. Kombináciou týchto snímok dostaneme obraz v pravých farbách so zvýraznením vodných tokov a plôch. Pri identifikácii typov rastlín sa vychádza z podobného princípu, pričom sú známe odrazové charakteristiky na povrchu listov jednotlivých druhov rastlín v infračervenom spektre. |
||
 |
Využitie
satelitného obrazu vo sfére GIS sa s dnešnou
technológiou posunulo až k vytváraniu priestorových modelov s využitím
analyzačných softvérov, ktoré obsahujú prvky umelej
inteligencie. Vytvorenie digitálneho modelu terénu je možné z dvoch družicových snímok, ktoré zobrazujú rovnaké miesto ale z iného stanoviska. To znamená, že ak satelit nasníma prvýkrát danú lokalitu, pri opakovanom prelete vo vedľajšom páse odkloní optický systém a dané miesto sníma znova. Z takýchto snímok je možné odvodiť výškové pomery územia (s určitou presnosťou) a vytvoriť digitálny model reliéfu. |
|
 |
||
| Potom sa pomocou
známych bodov umiestni na vytvorený model satelitná snímka. Výsledný model obsahuje polohové informácie o bodoch modelu a informácie, ktoré poskytuje satelitná snímka. ( t.j. identifikácia lesov, rastlín, poľn. plodín, vody, cesty, geológia....) Pri vysokých rozlíšeniach snímok je možné vykonať lokalizáciu jednotlivých objektov povrchu, vymodelovať ich a osadiť do priestoru modelu ako ukazuje obr. vľavo. Takéto komplexné modely majú široké uplatnenie pri rôznych simuláciách a analýzach geopriestoru. |
||
