Pri tvorbe GIS sú satelitné snímky zdrojom obrovského množstva informácií. Každý obrazový bod snímky obsahuje informácie
o zemskom povrchu v rozmedzí geometrickej a spektrálnej rozlišovacej schopnosti satelitu. Výsledný farebný obraz sa skladá
z jednotlivých čierno-bielych obrazov, ktoré prislúchajú určitému spektru. Na zhotovenie snímky v pravých farbách nám stačia tri spektrá -
Red/Green/Blue. No pre využitie v hlbších analýzach sa využívajú aj iné spektrá (napr. blízkoinfračervené, ultrafialové...).



Každý bod-pixel satelitného obrazu sa teda skladá z dielčích bodov reprezentujúcich percento zastúpenia daného spektra
vo výslednom obraze. Ak pixel na
RGB snímke je hnedej farby, znamená to, že v Red spektre má hodnotu 153,
v
Green spektre 102 a v Blue spektre hodnotu 51. Hodnota sa v každom spektre pohybuje v rozmedzí 0 - 255, teda ide
o farebnú hĺbku 8-bitov na každý kanál. Výsledný obraz má farebnú hĺbku 24-bitov ( 3spektrá x 8bit ).

Rôzne materiály a objekty na zemskom povrchu majú rôzne odrazové charakteristiky v jednotlivých spektrách.
Tieto charakteristiky sú známe a slúžia ako vzorkovník pri identifikácii objektov zo satelitných a leteckých snímok.
Práve pre identifikáciu objektov je výhodné využívať okrem
RGB aj iné spektrá.

Príklad : Pri RGB snímke máme obraz územia v pravých farbách, no vodné plochy a rieky sú nevýrazné. Ak je toto územie
snímané súčasne aj v infračervenom spektre, môžme povrchy vodných plôch presne lokalizovať. Infračervené žiarenie je totiž
vodou pohlcované a senzor satelitu registruje jeho intenzitu spolu s pásmami
Red/Green/Blue. Na snímke prislúchajúcej
infračervenému spektru sa vodné plochy zobrazia sýto čiernou farbou a v porovnaní s
RGB snímkou sú oveľa viac viditeľné
a ostro ohraničené. Kombináciou týchto snímok dostaneme obraz v pravých farbách so zvýraznením vodných tokov a plôch.
Pri identifikácii typov rastlín sa vychádza z podobného princípu, pričom sú známe odrazové charakteristiky na povrchu listov
jednotlivých druhov rastlín v infračervenom spektre.
 

GIS Picture
Využitie satelitného obrazu vo sfére GIS sa s dnešnou technológiou posunulo až k vytváraniu priestorových modelov s využitím analyzačných softvérov, ktoré obsahujú prvky umelej inteligencie.
Vytvorenie digitálneho modelu terénu je možné z dvoch družicových snímok, ktoré zobrazujú rovnaké miesto
ale z iného stanoviska. To znamená, že ak satelit nasníma prvýkrát danú lokalitu, pri opakovanom prelete vo vedľajšom páse odkloní optický systém a dané miesto sníma znova.
Z takýchto snímok je možné odvodiť výškové pomery územia (s určitou presnosťou) a vytvoriť digitálny model reliéfu.
Dtm
Potom sa pomocou známych bodov umiestni na vytvorený
model satelitná snímka. Výsledný model obsahuje polohové informácie o bodoch modelu a informácie, ktoré poskytuje satelitná snímka. ( t.j. identifikácia lesov, rastlín,
poľn. plodín, vody, cesty, geológia....)
Pri vysokých rozlíšeniach snímok je možné vykonať lokalizáciu jednotlivých objektov povrchu, vymodelovať
ich a osadiť do priestoru modelu ako ukazuje obr. vľavo. Takéto komplexné modely majú široké uplatnenie pri rôznych simuláciách a analýzach geopriestoru.
   
Ďalšie ukážky využitia satelitných snímok sú na obrázkoch :


Využitie snímky s 1 m rozlíšením (IKONOS) za účelom odvodenia klasifikácie objektov.

   
Analýza zavlažovania oblastí.

   
Porovnávanie zmien na dvoch snímkach vyhotovených v rôznych obdobiach rôznymi satelitmi.

   
Tvorba mapy požiarneho rizika na základe materiálov striech atď...
   
   
MaD Ukážky využitia prevzaté z