Cheaty -> HEXa editßcia

┌vod - zßkladnΘ pojmy...

Najsk⌠r si musφme poveda¥ nieΦo o tom, Φo je to byte, ASCII tabu╛ka a nieko╛ko ∩alÜφch zßkladn²ch pojmov.
Ka₧dß informßcia sa skladß z jednotliv²ch znakov, bytov (bajtov). Ka₧d² znak je tvoren² jedn²m bytom, Φi u₧ je to pφsmeno, Φφslica alebo Üpecißlny znak. Tento byte sa ∩alej zkladß z ⌠smych bitov, ktorΘ m⌠₧u ma¥ hodnotu 0 alebo 1. Z toho nßm logicky vyplφva 256 kombinßciφ (2 na ⌠smu). To znamenß, ₧e ka₧d² byte m⌠₧e ma¥ 256 r⌠znych pod⌠b. Pod╛a toho ak· mß hodnotu (0-255), je mu priraden² znak. A to sme u₧ pri pojme ASCII tabu╛ka - aby na vÜetk²ch poΦφtaΦoch boli znaky sprßvne interpretovanΘ, musela by¥ vytvorenß istß norma, ako prevßdza¥ hodnotu bytu (0-255) na nejak² znak. Bola zavedenß tzv. ASCII tabu╛ka, v ktorej je presne definovanΘ, ak² znak se mß zobrazi¥ pro dan· hodnotu Zßdrhe╛ je ale v tom, ₧e niektorΘ jazyky (napr. aj slovenΦina) pou₧φvaj· zvlßÜtne znaky (diakritika), ktorΘ anglick² jazyk (pre≥ bola Ütandartnß ASCII tabu╛ka zoszavenß) nepoznß. Preto boli vytvorenΘ alternatφvbe ASCII tabu╛ky, ktorΘ obsahuj· tieto zvlßÜtne znaky, priΦom pre slovensk² jazyk sa presadily tieto dve: Latin 2 a bratia Kamenick².
╧alÜia vec, ktor· si treba poveda¥ je fakt, ₧e byte (respektφve jeho hodnotu) m⌠₧eme zobrazova¥ v zßsade 4 sp⌠sobmi:

1. Zßkladn²m sp⌠sobom je zobrazenie vlastnΘho znaku pod╛a ASCII tabu╛ky (naprφklad pφsmeno A).
2. DekadickΘ vyjadrenie - tj. zßpis v desiatkovej Φφselnej s·stave. ╚i₧e od 0 do 255.
3. Hexadecimßlne vyjadrenie - tj. zßpis v Üestnßstkovej s·stave. Tu je to troÜka inßΦ. Zatia╛ Φo desiatkovß s·stava pou₧φva znaky od 0-9, Üestnßstkovß pou₧φva znaky 0-F. To znamenß, ₧e 0-9 ostßva, ale potom nasleduje A, B, C, D, E a F. Tak₧e napr. ak v decimßlnej s·stave napφÜeme 8, potom v Üestnßstkovej je to 08 ale u₧ 10 (decimßlne) je 0A (hex), 11 je 0B, 15 je 0F, 16 je 10 a 255 je FF.
4. Binßrny zßpis - ako bolo povedanΘ na zaΦiatku, ide pri ka₧dom byte o osemcifern² zßpis hodn⌠t 0 a 1.

HEXa editßcia

Nejsk⌠r si vysvetlφme, Φo je to hexaeditovanie, Φo je jeho podstatou a nakoniec si povieme nieko╛ko zßsad pre bezproblΘmov· hexaeditßciu.
Ak hovorφme o HEXaeditovanφ v s·vislosti s hrami, tak ide vΣΦÜinou o to, ako si vylepÜi¥ postavy, zv²Üi¥ poΦet kreditov, zaisti¥ nesmrte╛nos¥, nevidite╛nos¥... Finta spoΦφva v tom, ₧e vÜetky tieto informßcie musia by¥ niekde ulo₧enΘ.
Prvou ·lohou je teda zisti¥ kde. VΣΦÜinou sa jednß o save-s·bor. O Φo ide? NiektorΘ hry maj· zabudovan· mo₧nos¥ ukladania [SAVE] a opetovnΘho nahrania [LOAD] ulo₧en²ch pozφciφ. Je to z toho d⌠vodu, ₧e nie ka₧d· hru je mo₧nΘ dohra¥ za jedno poobedie a tak je nutnΘ, aby mal hrßΦ mo₧nos¥ uschova¥ si stav hry, tak ako ju mß rozohrat· a po nahratφ ulo₧enej pozφcie znova pokraΦovat od miesta, kde skonΦil. Hra si pri ukladanφ pozφcie vytvorφ zvlßÜtne s·bory, kde zapφÜe vÜetky potrebnΘ informßcie, aby mohol potom opΣ¥ obnovi¥ predoÜl² stav. Nßm ide o to, ₧e tieto ulo₧enΘ informßce m⌠₧eme meni¥ v nßÜ prospech. Ke∩ vieme, do akΘho s·boru sa tieto dßta zapisuj· a kam presne, potom to nieje u₧ ₧iadny problΘm - staΦφ otvori¥ dan² s·bor v nejakom HEXeditore a zmeni¥ prφsluÜnΘ byty na po₧adovan· hodnotu. InΘ je to ale v prφpade, ke∩ nepoznßme nßzov s·boru s ulo₧enou pozφciou. ╚asto mßva prφponu SAV, ∩alÜou mo₧nos¥ou je nßzov, pod kter²m byla pozice ulo₧ena a pod. Je nutnΘ trochu experimentova¥ a zisti¥, kde sa presne pozφcie ukladaj·. Ke∩ u₧ identifikujete s·bor, ktor² chcete hexaeditova¥, musφte nßjs¥ prφsluÜn² byte, na ktorom je zapφsanß hodnota, ktor· chcete zmeni¥. Je potrebnΘ vedie¥ hodnotu danej vlastnosti (pe≥azφ,...) akß bola v momente ukladania pozφcie. T·to hodnotu je nutnΘ nßjs¥ - naprφklad ako dekadicke vyjadrenie bytu. ProblΘmom je, ₧e tßto hodnota m⌠₧e by¥ ulo₧enß r⌠znym sp⌠sobom - v jednom byte, dvoch bytoch alebo trΘbats v Ütyroch bytoch. Ak ide naprφklad o vΣΦÜie Φφslo, m⌠₧e by¥ hodnota ulo₧enß t²mto sp⌠sobom:

druh² byt*256+prv² byt+1

Nieko╛ko rßd pre u╛ahΦenie HEXeditßcie...

A na kakoniec nieko╛ko dobr²ch rßd, ktor²ch dodr₧iavanφm si u╛ahΦφte prßcu a HEXeditovanie pre vßs bude v₧dy hraΦkou:

• V₧dy si pred editßciou niekde ulo₧te k≤piu s·boru, ktor² sa chystßte editova¥ - keby sa nßhodou nieΦo nepodarilo, m⌠₧ete vÜetko ╛ahko vrßti¥ do p⌠vodnΘho stavu jednoduch²m skopφrovanφm zßlo₧nΘho s·boru spΣ¥.
• Pri HEXaeditßcii platφ viac ako inokedy pravidlo "Dvakrßt meraj a raz re₧."
• HEXaeditßcia nevy₧aduje nejakΘ extra znalosti, ale aj tak by som ·pln²m zaΦiatoΦnφkom, ktor² nerozoznaj· s·bor od adresßra odporuΦil eÜte chvφ╛ku poΦka¥ a troÜka sa rozkuka¥, prφpadne sa obrßti¥ na sk·senejÜieho u₧ivate╛a.
• V₧dy si dan² cheat - nßvod na hexaeditßciu vztlaΦte a poriadne preΦφtajte. Postupujte presne pod╛a neho - vyvarujete sa tak zbytoΦn²ch ch²b.
• Niekedy sa taktie₧ edituj· spustite╛nΘ s·bory typu COM a EXE, ktorΘ obΦas b²vaj· komprimovanΘ. Na prφpadn· nutnos¥ dekomprimacie je v₧dy v cheate upozornenie. NajΦastejÜie sa mo₧no stretn·¥ s t²mito dekomprimaΦn²mi programami: UNP, UnPKlite, UnLZ,... NajvhodnejÜie je zohna¥ si UNP, lebo je to univerzßlny dekomprimaΦn² program a dokß₧e zvlßdnu¥ ve╛kΘ mno₧stvo komprimßciφ. Po prevedenφ HEXaeditßcie je vhodnΘ a niekedy je to potrebnΘ, s·bor opΣ¥ dan²m programom skomprimova¥.

| Cheaty | Programy | Pojmy | Definφcie | StruΦnΘ rady | HEXaeditßcia |