home *** CD-ROM | disk | FTP | other *** search
/ Jungle Reporter / JungleReporter.iso / mac / files / languages / sk / arctic.xml next >
Extensible Markup Language  |  2011-10-24  |  16KB  |  244 lines

  1. <?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
  2.  
  3. <!--English 1321 words-->
  4. <xml>
  5.     
  6.     <subjects active="1,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,23,24">
  7.           
  8.         <subject id="1" name="Northern Lights" video="northern_lights.f4v" factshare="">
  9.              <fact>Pol├írnu ┼╛iaru sp├┤sobuje zr├í┼╛anie elektrick├╜ch ─ìast├¡c zo Slnka so zemskou atmosf├⌐rou.</fact>
  10.              <fact>Pol├írna ┼╛iara obvykle trv├í iba nieko─╛ko min├║t, m├┤┼╛e v┼íak trva┼Ñ a┼╛ do troch hod├¡n.</fact>
  11.              <fact>K pol├írnej ┼╛iare obvykle doch├ídza iba na zemsk├╜ch p├│loch, kde je magnetick├⌐ pole najslab┼íie.</fact>
  12.              <fact>Jedna ve─╛mi siln├í pol├írna ┼╛iara bola vidite─╛n├í a┼╛ v┬áMexiku a┬ána Kube.</fact>
  13.         </subject>
  14.         
  15.         <subject id="2" name="Baby Penguin" video="baby_penguin.f4v" factshare="">
  16.              <fact>Tu─ìniaky sa rodia s┬ácelkom siv├╜m per├¡m, ktor├⌐ sa s┬ánarastaj├║cim vekom men├¡ za nov├⌐.</fact>
  17.              <fact>Preto┼╛e ve─╛k├í ─ìas┼Ñ Antarkt├¡dy e┼íte nie je presk├║man├í, nevieme, ko─╛ko tu─ìniakov tam ┼╛ije.</fact>
  18.              <fact>Perie ml├í─Åat tu─ìniakov nie je vode odoln├⌐. Aby ml├í─Åat├í pre┼╛ili chlad, mus├¡ perie zosta┼Ñ such├⌐.</fact>
  19.              <fact>Zatia─╛ ─ìo v├ñ─ì┼íina tu─ìniakov sa rod├¡ v┬álete, ml├í─Åat├í tu─ìniakov obrovsk├╜ch sa rodia uprostred antarktickej zimy.</fact>
  20.         </subject>
  21.         
  22.         <subject id="3" name="Arctic Wolf" video="arctic_wolf.f4v" factshare="">
  23.              <fact>V oblastiach, kde ┼╛ije arktick├╜ vlk, teplota zriedkavo vyst├║pi nad -28 ┬░C a┬ázem je neust├íle zamrznut├í.</fact>
  24.              <fact>Arktick├╜ vlk pre┼╛ije ka┼╛d├╜ rok v┬á├║plnej tme p├ñ┼Ñ mesiacov.</fact>
  25.              <fact>Arktick├⌐ vlky si potravu h─╛adaj├║ na ve─╛k├╜ch ploch├ích, niekedy a┼╛ 1600 km2.</fact>
  26.              <fact>Arktick├⌐ vlky komunikuj├║ prostredn├¡ctvom pohybu chvosta a┬ázav├╜jan├¡m.</fact>
  27.         </subject>
  28.         
  29.         <subject id="4" name="Snowy Owl" video="snowy_owl.f4v" factshare="">
  30.              <fact>Sne┼╛n├⌐ sovy si stavaj├║ hniezda na zemi.</fact>
  31.              <fact>Sne┼╛n├í sova m├┤┼╛e ka┼╛d├╜ de┼ê skonzumova┼Ñ  3 a┼╛ 5 lum├¡kov.</fact>
  32.              <fact>Samce sne┼╛nej sovy s├║ po naroden├¡ hned├⌐ a┬ápostupne s┬ávekom belej├║.</fact>
  33.              <fact>Na rozdiel od in├╜ch sov,  sne┼╛n├⌐ sovy lovia v┬ánoci aj vo dne.</fact>
  34.         </subject>
  35.         
  36.         <subject id="5" name="Humpback Whale" video="humpback_whale.f4v" factshare="">
  37.              <fact>Novoroden├⌐ ml├í─Åat├í vr├ískavcov meraj├║ pribli┼╛ne 6 metrov.</fact>
  38.              <fact>Samce vr├ískavcov spievaj├║, pri─ìom cel├⌐ hodiny opakuj├║ rovnak├╜ zhluk hlbok├╜ch zvukov.</fact>
  39.              <fact>V┼íetky vr├ískavce v ur─ìitej oblasti spievaj├║ rovnak├║ mel├│diu, ktor├í sa po ─ìase men├¡.</fact>
  40.              <fact>Vr├ískavce ┼╛er├║ takmer v├╜lu─ìne v┬álete. V┬ázime pre┼╛├¡vaj├║ zo z├ísob tuku.</fact>
  41.         </subject>
  42.         
  43.         <subject id="6" name="Arctic Diving Ducks" video="diving_ducks.f4v" factshare="">
  44.              <fact>Na rozdiel od ka─ìiek ┼╛iviacich sa na hladine z├¡skavaj├║ chochla─ìky svoje jedlo pot├ípan├¡m.</fact>
  45.              <fact>O chochla─ìk├ích sa vie, ┼╛e sa pot├ípaj├║ do 60-metrov├╜ch h─║bok.</fact>
  46.              <fact>Chochla─ìky uprednost┼êuj├║ ve─╛k├⌐ vodn├⌐ plochy. ─îasto potrebuj├║ po vodnom povrchu dlho uteka┼Ñ, k├╜m vzlietnu.</fact>
  47.              <fact>Ka─ìice maj├║ tri o─ìn├⌐ vie─ìka.</fact>
  48.         </subject>
  49.         
  50.         <subject id="7" name="Emperor Penguins" video="emperor_penguins.f4v" factshare="">
  51.              <fact>Tu─ìniaky obrovsk├⌐ s├║ najv├ñ─ì┼í├¡mi tu─ìniakmi, vzpriamen├⌐ meraj├║ asi 1,2 metra.</fact>
  52.              <fact>Tu─ìniaky obrovsk├⌐ sa k┬ásebe t├║lia, aby odol├ívali vetru a┬áchladu. Striedavo sa pos├║vaj├║ do relat├¡vne tepl├⌐ho vn├║tra skupiny.</fact>
  53.              <fact>Tu─ìniaky obrovsk├⌐ sa m├┤┼╛u potopi┼Ñ a┼╛ do h─║bky 565 metrov.</fact>
  54.              <fact>Tu─ìniaky obrovsk├⌐ dok├í┼╛u zadr┼╛a┼Ñ dych a┼╛ na 20 min├║t.</fact>
  55.             </subject>
  56.         
  57.         <subject id="8" name="Polar Bears" video="polar_bear.f4v" factshare="9">
  58.              <fact>─╜adov├⌐ medvede maj├║ pod ko┼╛u┼íinou ─ìiernu ko┼╛u. T├í im pom├íha absorbova┼Ñ teplo, aby sa zahriali.</fact>
  59.              <fact>─╜adov├╜ medve─Å je najv├ñ─ì┼í├¡ suchozemsk├╜ pred├ítor na svete.</fact>
  60.              <fact>Samce pol├írneho medve─Åa m├┤┼╛u nar├ís┼Ñ do d─║┼╛ky viac ako 3 metre a┬ádosiahnu┼Ñ hmotnos┼Ñ viac ako 635 kg.</fact>
  61.              <fact>Ko┼╛u┼íina pol├írneho medve─Åa nie je v┬áskuto─ìnosti biela; ka┼╛d├╜ vlas je prieh─╛adn├╜m dut├╜m vl├íknom.</fact>
  62.         </subject>
  63.         
  64.         <subject id="9" name="Polar Bear Swimming" video="polar_bear_swimming.f4v" factshare="8" />
  65.         
  66.         <subject id="10" name="Muskox" video="musk_ox.f4v" factshare="">
  67.              <fact>Samec pi┼╛mo┼êa je zn├ímy vylu─ìovan├¡m siln├⌐ho pachu. Pou┼╛├¡va ho na v├íbenie sam├¡c v┬áobdob├¡ p├írenia.</fact>
  68.              <fact>Druh pi┼╛mo┼ê sa datuje a┼╛ do ├⌐ry pleistoc├⌐nu, viac ako 10000 rokov dozadu.</fact>
  69.              <fact>Pi┼╛mo┼ê je jedno z┬ánajsilnej┼í├¡ch suchozemsk├╜ch zvierat na svete.</fact>
  70.              <fact>Pi┼╛mone pou┼╛├¡vaj├║ svoje ve─╛k├⌐ kopyt├í predn├╜ch n├┤h na hrabanie v┬ásnehu a┬áh─╛adanie potravy.</fact>
  71.         </subject>
  72.         
  73.         
  74.         <subject id="11" name="Reindeer" video="reindeer.f4v" factshare="">
  75.              <fact>Sob m├í dve vrstvy srsti, hrub├║ vlnen├║ vrstvu pod vrstvou s┬ádlh├╜mi chlpmi.</fact>
  76.              <fact>Vrchn├í vrstva srsti soba je tvoren├í dut├╜mi, vzduchom naplnen├╜mi vl├íknami, ktor├⌐ mu pom├íhaj├║ udr┼╛ova┼Ñ si teplo.</fact>
  77.              <fact>Soby prejd├║ viac ako ak├⌐ko─╛vek in├⌐ suchozemsk├⌐ cicavce na svete, a┼╛ 4┬á800 km ro─ìne.</fact>
  78.              <fact>Soby migruj├║ v┬ást├ídach s┬ápo─ìtom viac ako 1000 jedincov.</fact>
  79.         </subject>
  80.         
  81.         
  82.         <subject id="12" name="Walrus" video="walrus.f4v" factshare="13">
  83.              <fact>Mro┼╛ m├┤┼╛e po─ìas pl├ívania spa┼Ñ.</fact>
  84.              <fact>Mro┼╛e s├║ najv├ñ─ì┼íie plutvono┼╛ce na svete.</fact>
  85.              <fact>Mro┼╛ dok├í┼╛e pod vodou zadr┼╛a┼Ñ dych a┼╛ na 30 min├║t.</fact>
  86.              <fact>Samec mro┼╛a m├┤┼╛e dosahova┼Ñ hmotnos┼Ñ a┼╛ 1┬á360 kg a┬ád─║┼╛ku 3,6 metra.</fact>
  87.         </subject>
  88.         
  89.         <subject id="13" name="Walrus Under Water" video="walrus_underwater.f4v" factshare="12" />
  90.         
  91.         <subject id="14" name="Underwater Ice Sheet" video="ice_sheet.f4v" factshare="">
  92.              <fact>Antarktick├╜ pevninsk├╜ ─╛adovec m├í rozlohu takmer 15 mili├│nov km2.</fact>
  93.              <fact>Antarktick├╜ pevninsk├╜ ─╛adovec obsahuje 30 mili├│nov km3 ─╛adu.</fact>
  94.              <fact>─╜adovce sa formuj├║ vtedy, ke─Å napadne sneh, ale v┬álete sa neroztop├¡.</fact>
  95.              <fact>Antarktick├╜ pevninsk├╜ ─╛adovec je najv├ñ─ì┼íou samostatnou ─╛adovou hmotou na svete.</fact>
  96.         </subject>
  97.         
  98.         <subject id="15" name="Iceberg / Glacier" video="iceberg.f4v" factshare="24">
  99.              <fact>Ke─Å sa ─╛adovec dostane k┬áoce├ínu, rozl├íme sa a┬áformuje ─╛adov├⌐ kryhy.</fact>
  100.              <fact>Ka┼╛d├╜ rok vznikne 10┬á000 a┼╛ 15┬á000 ─╛adov├╜ch kr├╜h.</fact>
  101.              <fact>Ke─Å sa ─╛adov├⌐ kryhy topia, vyd├ívaj├║ sy─ìiv├╜ zvuk sp├┤soben├╜ uvo─╛┼êovan├¡m stla─ìen├⌐ho vzduchu z┬á─╛adu.</fact>
  102.              <fact>Glaci├ílny ─╛ad, ktor├╜ tvor├¡ ─╛adov├⌐ kryhy, m├┤┼╛e ma┼Ñ vek a┼╛ 15┬á000 rokov.</fact>
  103.         </subject>
  104.         
  105.         <subject id="16" name="Arctic Fox" video="arctic_fox.f4v" factshare="17">
  106.              <fact>Arktick├⌐ l├¡┼íky dok├í┼╛u pre┼╛i┼Ñ v teplot├ích a┼╛ -50 ┬░C.</fact>
  107.              <fact>Ko┼╛uch pol├írnej l├¡┼íky men├¡ farbu pod─╛a ro─ìn├╜ch obdob├¡.</fact>
  108.              <fact>Pol├írna l├¡┼íka pou┼╛├¡va na zachovanie rovnov├íhy svoj chvost, podobne ako ma─ìka.</fact>
  109.              <fact>Pol├írna l├¡┼íka konzumuje ako m├ñso, tak aj zeleninu.</fact>
  110.         </subject>
  111.         
  112.         <subject id="17" name="Arctic Fox" video="arctic_fox2.f4v" factshare="16" />
  113.         
  114.         <subject id="18" name="Snow Monkeys" video="snow_monkey.f4v" factshare="">
  115.              <fact>Sne┼╛n├⌐ opice s├║ najsevernej┼íie ┼╛ij├║ce prim├íty s┬áv├╜nimkou ─ìloveka.</fact>
  116.              <fact>Div├⌐ sne┼╛n├⌐ opice sa nach├ídzaj├║ iba v┬áJaponsku.</fact>
  117.              <fact>Sne┼╛n├⌐ opice sa m├┤┼╛u do┼╛i┼Ñ a┼╛ 30 rokov.</fact>
  118.              <fact>Priemern├í teplota v oblastiach, kde ┼╛ij├║ sne┼╛n├⌐ opice, je -10 ┬░C.</fact>
  119.         </subject>
  120.         
  121.         <subject id="19" name="Bison" video="bison.f4v" factshare="">
  122.              <fact>Biz├│n m├┤┼╛e dosahova┼Ñ v┬ástojacej polohe v├╜┼íku dva metre a┬áhmotnos┼Ñ takmer 1┬á000 kilogramov. Je to najv├ñ─ì┼í├¡ suchozemsk├╜ cicavec Severnej Ameriky.</fact>
  123.              <fact>Napriek svojej ve─╛kosti je biz├│n schopn├╜ be┼╛a┼Ñ r├╜chlos┼Ñou a┼╛ 65 km/h.</fact>
  124.              <fact>Rohy biz├│na dorastaj├║ do d─║┼╛ky viac ako 50 cm.</fact>
  125.              <fact>Biz├│ny v┬áminulosti ┼╛ili v┬áoblastiach od Kanady a┼╛ po severn├⌐ Mexiko.</fact>
  126.         </subject>
  127.         
  128.         <subject id="20" name="Caribou" video="caribou.f4v" factshare="">
  129.              <fact>Samce aj samice soba karibu maj├║ parohy.</fact>
  130.              <fact>Sob karibu prekon├í ka┼╛d├╜ rok vzdialenos┼Ñ viac ako 2┬á500 kilometrov.</fact>
  131.              <fact>Sob karibu m├í dlh├⌐ nohy, ktor├⌐ mu pom├íhaj├║ pri┬ách├┤dzi v hlbokom snehu.</fact>
  132.              <fact>Sob karibu vid├¡ ultrafialov├⌐ svetlo, ─ìo mu pom├íha pri┬áh─╛adan├¡ li┼íajn├¡kov, ktor├⌐ absorbuj├║ UV svetlo, v┬ásnehu.</fact>
  133.         </subject>
  134.         
  135.         <subject id="21" name="Clouds rolling over mountains" video="clouds.f4v" factshare="">
  136.              <fact>Horsk├⌐ oblaky sa formuj├║ vtedy, ke─Å je tepl├╜, vlhk├╜ vzduch vytl├í─ìan├╜ nahor po ├║p├ñt├¡ hory a┬ádo chladn├⌐ho vzduchu nad n├¡m.</fact>
  137.              <fact>Oblaky, ktor├⌐ sa formuj├║ nad vrcholmi ┼ít├¡tov, sa naz├╜vaj├║ "orografick├⌐ oblaky".</fact>
  138.              <fact>Ke─Å vzduch dosiahne vrchol hory, padne a┬áohreje sa, ─ì├¡m sp├┤sob├¡ vyparenie a┬ázmiznutie oblaku.</fact>
  139.              <fact>No─ìn├⌐ svietiace oblaky s├║ zriedkav├⌐ oblaky, ktor├⌐ sa formuj├║ tak vysoko v┬áatmosf├⌐re, ┼╛e slne─ìn├⌐ svetlo odr├í┼╛aj├║ aj v┬ánoci.</fact>
  140.         </subject>
  141.         
  142.         <subject id="22" name="Narwhals" video="narwhals.f4v" factshare="">
  143.              <fact>Roh narvala je vlastne kel ΓÇô obrovsk├╜ zub.</fact>
  144.              <fact>Kel samca narvala m├┤┼╛e dosiahnu┼Ñ d─║┼╛ku a┼╛ 3 metre.</fact>
  145.              <fact>Narvaly s├║ pot├ípa─ìi, pravidelne sa pot├ípaj├║ do h─║bok a┼╛ 1┬á500 metrov pod hladinu.</fact>
  146.              <fact>Narvaly obvykle ┼╛ij├║ v┬áskupin├ích 5 ΓÇô 10 jedincov, v┬álete sa v┼íak zoskupuj├║ do skup├¡n stoviek a┼╛ tis├¡cov.</fact>
  147.         </subject>
  148.         
  149.         <subject id="23" name="Penguins" video="pengiuns.f4v" factshare="">
  150.              <fact>Tu─ìniaky maj├║ zvl├í┼ítnu ┼╛─╛azu, ktor├í im umo┼╛┼êuje pi┼Ñ slan├║ vodu.</fact>
  151.              <fact>Tu─ìniaky maj├║ na jazyku ┼ítetiny smeruj├║ce dozadu, ktor├⌐ im pom├íhaj├║ udr┼╛a┼Ñ klzk├⌐ ryby.</fact>
  152.              <fact>Existuje 17 r├┤znych druhov tu─ìniakov ΓÇô od mal├⌐ho modr├⌐ho tu─ìniaka po tu─ìniaka obrovsk├⌐ho.</fact>
  153.              <fact>V┼íetky tu─ìniaky ┼╛ij├║ na ju┼╛nej pologuli.</fact>
  154.              <fact>Tu─ìniaky m├┤┼╛u str├ívi┼Ñ a┼╛ 75 % svojho ┼╛ivota vo vode.</fact>
  155.         </subject>
  156.          
  157.         <subject id="24" name="Collapsing Ice" video="collapsing_ice.f4v" factshare="15" />
  158.     
  159.         <!-- alternate-->
  160.         <subject id="25" name="Guillemot" video="" factshare="">
  161.              <fact>Alky klad├║ jedin├⌐ vajce priamo na skalu. Nestavaj├║ si hniezdo.</fact>
  162.              <fact>Po vyliahnut├¡ ml├í─Åat alka str├íca v┼íetko perie a┬ánem├┤┼╛e lieta┼Ñ, k├╜m jej nedorastie nov├⌐.</fact>
  163.              <fact>Alky sa na┼╛er├║, a┬ápotom vyd├ívia ryby, aby nak┼òmili svoje ml├í─Åat├í.</fact>
  164.              <fact>Po opusten├¡ skaln├⌐ho previsu zost├ívaj├║ alky dva alebo viac rokov na mori, a┬áa┼╛ potom sa vracaj├║ na zem.</fact>
  165.         </subject>
  166.     
  167.     </subjects>
  168.     
  169.     
  170.     <questions active="1,2,3,4,5,6,7,8,9">
  171.         
  172.         <question id="1" type="multiple">
  173.             <txt>Ak├║ farbu m├í ─╛ad, po ktorom je najbezpe─ìnej┼íie kr├í─ìa┼Ñ?</txt>
  174.             <answer correct="1">Prieh─╛adn├╜</answer>
  175.             <answer correct="0">Siv├╜</answer>
  176.             <answer correct="0">─îierny</answer>
  177.             <answer correct="1">Modr├╜</answer>
  178.         </question>
  179.     
  180.         <question id="2" type="multiple">
  181.             <txt>Ktor├⌐ zviera vo v┼íeobecnosti nepredstavuje nebezpe─ìenstvo?</txt>
  182.             <answer correct="0">─╜adov├╜ medve─Å</answer>
  183.             <answer correct="0">Mro┼╛</answer>
  184.             <answer correct="1">Tu─ìniak</answer>
  185.             <answer correct="1">Tule┼ê</answer>
  186.             </question>
  187.     
  188.         <question id="3" type="multiple">
  189.             <txt>Ke─Å sa sna┼╛├¡te pre┼╛i┼Ñ v┬áArkt├¡de, ─ìo je bezpe─ìn├⌐ a┬áv├╜┼╛ivn├⌐ ako potrava?</txt>
  190.             <answer correct="0">Sneh</answer>
  191.             <answer correct="0">─îierne mu┼íle</answer>
  192.             <answer correct="1">Tule┼ê</answer>
  193.             <answer correct="1">Sivo┼ê</answer>
  194.         </question>
  195.     
  196.         <question id="4" type="false">
  197.             <txt>V mraziv├╜ch teplot├ích m├┤┼╛u biele f─╛aky na ko┼╛i znamena┼Ñ dehydrat├íciu.</txt>
  198.             <recap>Ak bola va┼ía poko┼╛ka vystaven├í mrazu a┬ávid├¡te na nej biele f─╛aky, m├┤┼╛e sa jedna┼Ñ o┬áomrzlinu.</recap>
  199.         </question>
  200.     
  201.         <question id="5" type="true">
  202.             <txt>Ak omrznut├║ plochu triete, m├┤┼╛ete si po┼íkodi┼Ñ poko┼╛ku.</txt>
  203.         </question>
  204.     
  205.         <question id="6" type="false">
  206.             <txt>Lav├¡ny sa vyskytuj├║ mimoriadne zriedka a┬ánepova┼╛uj├║ sa za nebezpe─ìn├⌐.</txt>
  207.             <recap>Lav├¡ny zabij├║ stovky ─╛ud├¡ ro─ìne.</recap>
  208.         </question>
  209.     
  210.         <question id="7" type="true">
  211.             <txt>Ak budete postupova┼Ñ po ─╛adovci nadol, dostanete sa von z┬áh├┤r.</txt>
  212.         </question>
  213.     
  214.         <question id="8" type="false">
  215.             <txt>Ak ste uviazli v┬ámraziv├╜ch podmienkach, m├┤┼╛ete pre┼╛i┼Ñ tak, ┼╛e budete jes┼Ñ sneh.</txt>
  216.             <recap>Priame jedenie snehu m├┤┼╛e zn├¡┼╛i┼Ñ va┼íu vn├║torn├║ teplotu a┬ázv├╜┼íi┼Ñ riziko podchladenia.</recap>
  217.         </question>
  218.     
  219.         <question id="9" type="false">
  220.             <txt>V artick├╜ch oblastiach sa nemus├¡te ob├íva┼Ñ dehydrat├ície tela.</txt>
  221.             <recap>Arktick├╜ v├╜skumn├¡k mus├¡ dehydrat├ícii venova┼Ñ rovnak├║ pozornos┼Ñ ako v├╜skumn├¡k v┬áhor├║cich oblastiach.</recap>
  222.         </question>
  223.     
  224.         <!-- alternates -->
  225.     
  226.         <question id="10" type="multiple">
  227.             <txt>─îo v├ím pom├┤┼╛e v┬áprechode hlbok├╜m snehom?</txt>
  228.             <answer correct="1">Sne┼╛nice</answer>
  229.             <answer correct="0">Ma─ìky</answer>
  230.             <answer correct="1">Ly┼╛e</answer>
  231.             <answer correct="0">Kompas</answer>
  232.         </question>
  233.     
  234.         <question id="11" type="multiple">
  235.             <txt>Ktor├í vec je d├┤le┼╛it├í na ochranu pred ΓÇ₧sne┼╛nou slepotouΓÇ£ v┬áarktick├╜ch podmienkach?</txt>
  236.             <answer correct="1">Slne─ìn├⌐ okuliare</answer>
  237.             <answer correct="0">Kontaktn├⌐ ┼ío┼íovky</answer>
  238.             <answer correct="1">Ochrann├⌐ okuliare</answer>
  239.             <answer correct="0">Vitam├¡n C</answer>
  240.         </question>
  241.     
  242.     </questions>
  243.  
  244. </xml>