home
***
CD-ROM
|
disk
|
FTP
|
other
***
search
/
Hráč 1996 December
/
Hrac_07_1996-12_cd.bin
/
cd
/
rubr
/
ects.txt
< prev
next >
Wrap
Text File
|
1996-11-04
|
10KB
|
221 lines
Reportáæ z ECTS, struçnÿ sprievodca po
londÿnskych pamiatkach, ako sme pri¿li,
videli, odi¿li a iné záæitky.
Zaçiatok vÿstavy, îudia bláznia, Paîo
rozmÿ¿îa, Sofia prekladá, Helen Nichols si
myslí, æe Synnergist je perfektná hra,
zavalitÿ programátor z BlueBytu sa stále
smeje, Virgin hovorí, æe si to rozmyslí çi
s nami môæe zaçaƒ len tak z niçoho niç
spolupracovaƒ (po polroçnom rozmÿ¿îaní), ja
sa usmievam, fotím s dievçatami a hrám.
Keâ padlo koneçné rozhodnutie, æe ideme na
jesenné ECTS, rozjaril som sa ako po dohraní
Pandory Directive. V deñ ¿tartu sa pôvodne
rátanÿ poçet posádky ná¿ho pribliæovadla
rozrástol zo ¿tyroch na piatich. Keâæe
"pribyv¿í" bol anglické príbuzenstvo çasti
redakcie, u ktorého sme mali bÿvaƒ, rozhodli
sme sa ho zatiaî nevyhodiƒ z auta. Plánovanÿ
¿tart sa posúval zo skorÿch veçernÿch do
skorÿch rannÿch hodín, keâ som uæ
netrpezlivo podupkával, sediac na batoæine
pred vchodom do ná¿ho príbytku. Neuplynula
ani veîmi dlhá doba (e¿te nesvitalo) a uæ
z diaîky som poznal striebornÿ stíhaç ná¿ho
¿éfredaktora. Nahádzal som batoæinu do kufra
a vtlaçil sa do kabíny pribliæovadla.
Tryskom sme vyrazili po posledného çlena
vÿpravy, SRa. Po príchode do podozrivÿch
konçín, ktoré obÿva aj so svojím
príbuzenstvom, tieæ otvoril kufor na aute
a chcel nahádzaƒ dovnútra batoæinu, keâ sa
mierne zarazil. Vtedy sme uæ vystúpili
v¿etci a zaçali premiestñovaƒ a stálym
tlakom upravovaƒ jednotlivé çasti na¿ej
batoæiny. Koneçne sme boli naloæení
a vyráæali sme na poslednú cestu po
Ko¿iciach za redakçnÿm grafikom. Museli sme
mu doruçiƒ obrázky zo Zetka, aby çasopis
mohol vyjsƒ, zatiaî ço my budeme v âalekej
cudzine. Aæ v aute mi napadlo, kdeæe asi
bude disketa s obrázkami, ktorú som tak
bedlivo stráæil. Rie¿enie bolo, samozrejme,
hneâ naporúdzi. No predsa v najväç¿ej ta¿ke
úplne na dne kufra! Keâ som prezradil
ostatnÿm polohu diskety, zaçali sa mña
pozeraƒ pohîadmi, ktoré prechádzali od
zaçudovanÿch, k podozrievavÿm aæ vraæednÿm.
Prv, ako by sa stihli dopustiƒ nejakÿch
neuváæenÿch çinov boli sme na mieste a ja
som veselo vyskoçil smerom ku kufru a zaçal
rozhadzovaƒ jeho obsah po noçnÿch Ko¿iciach.
A hîa, po krátkej chvíli som víƒazoslávne
dræal v rukách disketu! Rozjarenÿm búchaním
a zvonením sme zobudili TDAa (a??? -pozn.
TDA), ktorÿ zaçal ¿omraƒ nieço o tom, æe sú
dve hodiny. Nikto mu samozrejme neveril, veâ
vyraziƒ sme mali o ôsmej. Takæe sme zaæelali
dobrú noc a vyrazili smerom na západ. Po
opustení Ko¿íc som koneçne uveril
skutoçnosti. Av¿ak prv, ako som staçil
vykríknuƒ ideme, zaspal som.
Ráno ma zobudilo v Bratislave, ako sa
zaradzujeme do nechutne dlhého radu pred
rakúskou hranicou. Po takmer hodinovom
çakaní sme koneçne opustili ná¿ takmer
socializmus a ucítili nechutnÿ zápach. To
zahníval kapitalizmus. Pri nejakom rakúskom
hotelíku som si urobil prvú fotku (z kaædého
¿tátu aspoñ jednu). V rÿchlom ¿vungu sme sa
zaradili na diaînici do umierneného
stredného prúdu a popri nás sa mihali
rakúske mestá. Viedeñ som e¿te vydræal, ale
v poloviçke Rakúska ma opäƒ opustili sily
a zase som zadriemal. Zo sladkého spánku ma
vytrhávali len SR-ove orgastické vÿkriky-
"Jeæi¿ikriste, to je voz! Ciboha, porsche!
Po dlhej chvíli som sa opäƒ prebudil
a vidím, stojíme sa na akejsi pumpe. Vybral
som sa teda uîaviƒ si. Pri návrate som si
v¿imol niekoîko rodín v autách, parkujúcich
okolo ná¿ho, z ktorÿch kaædá mala nejakého
trpasliçieho psíka. Poznamenal som nieço,
akoæe tí Rakú¿ania sú teda snobi. Ostatní ma
hneâ opravili, æe sú to Nemci, pretoæe ma
v spánku prepa¿ovali cez nemeckú hranicu.
Zmierení so skutoçnosƒou, vydali sme sa na
âal¿iu cestu. Cesta Nemeckom rÿchlo ubehala,
takæe sa mi ani nepodarilo splniƒ môj
záväzok maƒ z kaædého ¿tátu aspoñ jednu
fotku. Zabával nás len neúnavnÿ SR,
stereotypne aspoñ raz za desaƒ minút
vykrikujúc: "Porscheñ, rÿchlo za ním!". To
uæ sa rÿchlo blíæili hranice. Spoznali sme
to podîa malej tabuîky pri ceste na ktorej
stálo: "Vitajte v Holandsku". Proste
prehnitÿ kapitalisti si uæ zru¿ili aj
hranice. Auto sa v¿ak nestihlo ani poriadne
rozbehnúƒ a bolo tu Belgicko, dokonca bez
tabuîky, len pri ceste sa objavovalo viac
francúzskych nápisov. Prejdením cez niekoîko
mesteçiek sa nám podarilo tak trochu
zablúdiƒ a nasledovala nutná komunikácia
s domorodcami. Anglické príbuzenstvo çasti
redakcie vyhlásilo, æe jeho celoæivotnÿm
koníçkom je komunikovaƒ s îuâmi, vyskoçiac
z auta nám to i¿iel dokázaƒ. Behom minúty
nás ¿okoval tÿm, æe okrem angliçtiny
a nemçiny vyskú¿al taliançinu, ¿panielçinu,
japonçinu (slovençina mu nenapadla). V¿ak
jediné, ço úçinkovalo bola francúz¿tina,
flámsky ani valónsky z nás nevedel nikto.
Ako-tak sme sa dorozumeli a vyrazili hîadaƒ
správnu diaînicu. To uæ tu bolo Francúzsko
a Calais. Kúpili sme si lístok (nie pre nás,
pre autíçko), doviezli sa do podpalubia. Po
vyjdení na palubu, kapitalizmus, ktorÿ
doteraz len jemne doráæal a smrdel, zaútoçil
plnou silou. Lodiçka to bola len taká
men¿ia, okrem troch-¿tyroch obchodíkov tam
bola len jedna re¿taurácia, bar a to
najdôleæitej¿ie - herña. Okamæite sme
pouæili tunaj¿í veîmi uæitoçnÿ vynález
- automat, rozmieñajúci bankovky na mince
a zaujali pozície. Stroje boli väç¿inou od
Segy, najlep¿í bol .......... Po niekoîkÿch
hrách som sa silou-mocou odtrhol (v Londÿne
predsa musím z nieçoho æiƒ) a vy¿iel na
palubu. Nebo sa vyjasnilo, more bolo kîudné,
pohodiçka a zatiaî ço sme sa vzdiaîovali od
svetiel Calais, pribliæoval sa Dover. Len ço
po zakotvení ¿éfredaktor vy¿iel z lode,
ostatní sme ¿tvorhlasne zvrieskli: "Jazdí sa
vîavo!". Previnilo na nás pozrel a poslu¿ne
naviedol auto na správnu stranu. A to nás
çakalo to najhor¿ie. Imigraçnÿ úrad, pasca
na v¿etkÿch Turkov, Indov, Maroçanov
a Slovákov, snaæiacich sa dostaƒ do Anglicka
a nieço zarobiƒ. Ujo za prepáækou na nás
pohor¿ene pozrel a vychrlil horu otázok. Kto
sme, kam ideme, odkiaî prichádzame, znaçka
antikoncepcie, aká bola na¿a ranná stolica,
prvÿ erotickÿ záæitok atâ. Po na¿ich
vyçerpávajúcich odpovediach nám milostivo
dovolil odísƒ. Bez âal¿ích problémov sme
dorazili do Londÿna, naço anglické
príbuzenstvo çasti redakcie prekvapene
povedalo: "Kde sme to?". Po asi
dvojhodinovom hîadaní, radách okolo ciest
spiacich homelesákov a okolo idúcich
policajtov sme koneçne na¿li správnu ¿tvrƒ,
ulicu a dom. Potichu sme vyvalili dvere
a zvítali sa s japonskÿm príbuzenstvom
anglického príbuzenstva çasti redakcie.
A zaîahli spaƒ. Na druhÿ deñ ráno (teda asi
po troch hodinách spánku) si ¿éfredaktor
obliekol oblek, pohor¿ene pozrel na nás
ostatnÿch bez obleku a vyrazili sme.
Londÿnske metro, na schodoch sa stojí vpravo
a uteká vîavo, ináç riskujete u¿liapanie
utekajúcimi. Prievan v chodbách metra je
obças takÿ, æe sa musíte dræaƒ, aby vás
neodfúklo. A e¿te jedna vec. Nech vás vôbec
nezarazí, ak uvidíte váæenÿch londÿnskych
obçanov, ako si vykladajú nohy na sedadlá,
alebo po doçítaní noviny zhuævú a poloæia na
sedadlo. Prípadne plechovku od koly
a kelímok od hranolkov pohodia na dláæku.
Inÿ kraj, inÿ mrav. Len nechápem, preço si
Londÿnçania vôbec ráno kupujú noviny, keâ
veçer majú v kaædom vagóne na vÿber aké len
chcú. Paîo zo Sofiou zaçali rozmÿ¿îaƒ, koîko
dohodnutÿch stretnutí zme¿kajú. Po
niekoîkÿch prestupovaniach sme dorazili
k hale Olympia. Postavili sa do asi
stometrového radu, vytiahli pozvánky
a zaçali vypisovaƒ. Zistil som v¿ak, æe mi
nevyhovuje ani jedna z kategórií povolania
a inÿch triedení, tak som si zaçal vymÿ¿îaƒ
âal¿ie. Rad sa posúval rÿchlo, okolo
poletovali dievçatá, rozdávajúce ta¿ky
a CDçka ECTS, nuæ sme sa nenudili. Koneçne
sme v¿ak pristúpili k prepáæke, naço som
tete za ñou podal pozvánku a usmial sa.
Mrkla na ñu a zdvihla oçi tak vysoko, aæ som
sa bál, æe jej vypadnú. Nakoniec v¿ak nieço
vyƒukala do klávesnice a postúpil som
k âal¿ej prepáæke, kde mi dali visaçku. Vo
svojom mene som objavil len asi päƒ chÿb,
a tak viac-menej spokojnÿ som sa pobral
âalej. Vstúpil som do haly a kapitalizmus
urobil BAAAANGGGG!!!!. Stánok za stánkom
jeden kraj¿í ako druhÿ, o çom sa môæete
presvedçiƒ na fotkách. Najkraj¿ie mali
Virgin v podobe stredovekého hradu, EIDOS
stvárnenÿ ako aztécky chrám a Interplay ako
poschodovú sústavu veæiçiek. Oceánu patrila
obrovská hala v strede Olympie, spolu
s barom a svetelnou show sa tam krçili e¿te
ukáæky hier Infogrames . Druhÿ obrovskÿ
stánok mal Acclaim s niekoîkÿmi plátnami, na
ktoré sa premietali hry. Najväç¿í priestor
v¿ak zaberala Sony a Playstation. Celú jednu
stranu terasy okupovalo mnoæstvo PSX
s televízormi (tieæ od Sony) alebo autá
s vbudovanÿmi Playstationmi, priçom obraz sa
zobrazoval na veîkoplo¿nÿch projekçnÿch
televízoroch. Ço sa tÿka strojového parku,
stále vedie PC, hneâ na druhom mieste je
Playstation a aæ âaleko za nimi boli Sega
Saturn a Nintendo Ultra 64. Dokonca som
v jednom stánku videl aj Pipina