Linux

zßkladnΘ informßcie

╚o je to Linux?

Technicky povedanΘ Linux je vo╛ne Üφrite╛n² viacu₧φvate╛sk² a viacprocesov² (multiuser a multitasking) UNIXTM operaΦn² systΘm. Ve╛mi dobre spolupracuje s existuj·cimi operaΦn²mi systΘmami ako Microsofot, Novell a Apple a otvßra svet Internetu pre u₧φvate╛ov. V²vojßrske t²my po celom svete neustßle rozÜiruj· Linux a robia ho dostupn²m pre novΘ platformy.
Linux vynikß svojou Ütabilitou, mno₧stvom aplikßciφ, Üirokou Ükßlou prostriedkov pre prßcu s Internetom a v neposlednej rade cenou - je zadarmo. Spojuje Ütabilitu a overenΘ postupy UNIX u s mno₧stvom aplikaΦn²ch programov a ve╛mi ₧ivou v²vojovou zßklad≥ou. SystΘm je dostupn² pre poΦφtaΦe zalo₧enΘ na procesoroch Intel, Alpha, Sparc a ∩alÜφch.
 

K Φomu sa Linux hodφ?

Linux je vÜestrann² operaΦn² systΘm. M⌠₧e by¥ nasaden² prakticky do akΘhoko╛vek prostredia (komerΦnΘ vyu₧itie, internetovΘ servery alebo domßce pou₧itie). 
Kde Linux je naozaj krß╛om, tak to je sie¥ovΘ prostredie. Ako aj u mnoho in²ch UNIX systΘmov, aj tu je podpora siete s·Φas¥ou ÜtandardnΘho systΘmu.
Vo vΣΦÜine distrib·ciφ m⌠₧ete nßjs¥ nßstroje pre server v sieti UNIX, Microsoft Windows, NetWare a Apple.
Pok·ste sa nßjs¥ na trhu server, ktor² by dokßzal:
  • Pracova¥ ako s·borov² server tak, ₧e ani MS Windows nepoznß, ₧e ho obsluhuje Linux
  • Spracovßva¥ poÜtu pre ╛ubovo╛n² poΦet u₧φvate╛ov a domΘn
  • Sl·₧i¥ ako faxov² server
  • Obsluhova¥ nieko╛ko tlaΦiarnφ - samozrejme prφstupnΘ pre klientov ╛ubovo╛n²ch operaΦn²ch systΘmov
  • Stara¥ sa o zßlohy vÜetk²ch VaÜφch dßt ako zßlohovacφ server
  • Fungova¥ ako WWW server a to aj pre Internet aj pre firemn· intranet
  • Podporova¥ bezpeΦnΘ WWW strßnky s 128bitov²m Üifrovanφm
  • Pracova¥ ako databßzov² server
  • Hosti¥ neobmedzen² poΦet u₧φvate╛ov
  • A ve╛a ∩alÜφch funkciφ... A TO VèETKO ZADARMO!
Linux sa hodφ samozrejme aj pre be₧n· prßcu (desktop nasadenie). Podobne ako aj v in²ch operaΦn²ch systΘmoch aj tu je k dispozφcii nieko╛ko balφkov kancelßrskych aplikßciφ, ktorΘ obsahuj· ve╛a export/import filtrov, pomocou ktor²ch m⌠₧ete na∩alej pou₧φva¥ dßta z VaÜich ob╛·ben²ch aplikßciφ napr. z MS Windows prostredia (MS Word, MS Excel, ...). Samozrejmos¥ou je aj podpora najrozÜφrenejÜφch grafick²ch formßtov.

Linux m⌠₧ete nasadi¥ aj v komerΦnej sfΘre, prφklady komerΦnΘho vyu₧itia:

Je Linux bezpeΦn²?

Linux je ove╛a bezpeΦnejÜφ ako by sa na prv² poh╛ad zdalo. Tento fakt pramenφ z vlastnej podstaty vo╛ne Üφrite╛nΘho software. Ako aj vlastnΘ LinuxovskΘ jadro, tak aj 99% aplikßciφ je k dispozφcii v zdrojovom k≤de. To umo₧≥uje nielen kontrolu toho, Φo vlastne program robφ, ale pom⌠₧e ve╛mi ╛ahko lokalizova¥ chyby a bezpeΦnostnΘ diery.
Ke∩ sa objavφ problΘm, prφpadne nejakß bezpeΦnostnß diera, rieÜenie je k dispozφcii vΣΦÜinou behom nieko╛k²ch hodφn, maximßlne dnφ.
Na posilnenie bezpeΦnosti je k dispozφcii ve╛kΘ mno₧stvo programov: od bezpeΦnostn²ch WWW serverov, cez r⌠zne Üifruj·ce utility, PGP, a₧ po Üirok· Ükßlu bezpeΦnostn²ch scannerov, ktorΘ Vßm pom⌠₧u postara¥ sa i o ∩alÜie, menej vybavenΘ poΦφtaΦe. VΣΦÜina distrib·cii obsahuje Firewall, pomocou ktorej m⌠₧ete zabezpeΦi¥ VaÜu sie¥ pred ne₧iad·cimi nßvÜtevnφkmi a m⌠₧ete filtrovat IP adresy. BezpeΦnΘ vzdialenΘ prihlßsenie zase zabezpeΦφ ssh.

Kde h╛ada¥ pomoc pri problΘmoch?

Najr²chleÜie a samozrejme aj najlacnejÜie na Internete. Existuje ve╛a r⌠znych konferenciφ, kde sa denne rozoberß problematika Linuxu. M⌠₧ete sk·si¥ napr.: http://www.linux.cz/news/html/cz
Nemusφte ale okam₧ite sa obrßti¥ na nejak· konferenciu, ve∩ s Linuxom mßte k dispozφcii aj bohat· dokumentßciu v elektronickej podobe, nieko╛ko desiatok MB textu vΣΦÜinou k dispozφcii aj vo forme HTML. NajrozÜφrenejÜie distrib·cie u₧ obsahuj· manußlovΘ strßnky aj v Φeskom jazyku. 
Ve╛mi Üirok² je aj v²ber odbornej literat·ry zaoberaj·cej sa r⌠znymi oblas¥ami Linuxu. Ponuku odbornej literat·ry m⌠₧ete nßjst napr.: http://www.stinet.sk/knihy.html
Pokia╛ na VaÜe otßzky nenßjdete odpovede ani v odbornej literat·re, ani v elektronick²ch manußlov²ch strßnkach, tak eÜte stßle mßte k dispozφcii Internet. NiektorΘ zaujφmavΘ a u₧itoΦnΘ odkazy m⌠₧ete nßjs¥ aj na tejto strßnke.

Kde a ako m⌠₧ete Linux zφskat?

Linux a vΣΦÜina s·visiaceho programovΘho vybavenia je k dispozφcii vo╛ne na Internete. Tu je nieko╛ko adries, odkia╛ si m⌠₧ete stiahn·¥ vΣΦÜinu distrib·ciφ a ∩alÜie aplikßcie pre Linux: ╚asto v²hodnejÜie a flexibilnejÜie je si zak·pi¥ prφsluÜn· sadu programov na CDROM.
UÜetrφte Φas a peniaze za s¥ahovanie nieko╛k²ch stoviek megabytov z Internetu a naviac vΣΦÜinou dostanete aj vytlaΦen· dokumentßciu (u₧φvate╛skΘ prφruΦky a inÜtalaΦn² manußl) a ∩alÜie v²hody. CDROM si m⌠₧ete zak·pi¥ priamo od v²robcu alebo od lokßlnych distrib·torov, napr.: www.redhat.com, www.suse.de, www.linux-mandrake.com, ...

VΣΦÜinu Linuxovsk²ch distrib·cii a aplikßciφ a odbornej literat·ry je mo₧nΘ k·pi¥ na Slovensku u firmy StInet

╚o s· to distrib·cie Linuxu a akΘ s· k dispozφcii?

Distrib·cia Linuxu je LinuxovΘ jadro a rozsiahli s·bor programov, spojen² inÜtalaΦn²m programom. InÜtalaΦn² program Vßs povedie celou inÜtalßciou, dß Vßm mo₧nos¥ si vybra¥ prφsluÜnΘ programovΘ balφky a dbß na to, aby boly zachovanΘ vΣzby medzi jednotliv²mi komponentami systΘmu.
Distrib·ciφ existuje ve╛a, lφÜia sa vΣΦÜinou inÜtalaΦn²m programom (jeho vzh╛adom, zlo₧itos¥ou, ...), sp⌠sobom ako s· jednotlivΘ programovΘ balφky ulo₧enΘ a vΣΦÜinou aj umiestnenφm niektor²ch konfiguraΦn²ch s·borov.

Prφklady distrib·ciφ:

RedHat
Prepracovanß distrib·cia spracovanß firmou RedHat. Momentßlne tßto distrib·cia je aj najrozÜφrenejÜia. Ve╛a u₧φvate╛ov o nej tvrdφ, ₧e sa jednß o distrib·ciu s najjednoduchÜou inÜtalßciou. InÜtalßciu je mo₧nΘ vykona¥ aj v slovenskom a Φeskom jazyku. InÜtalaΦn² program je mo₧nΘ pusti¥ aj v textovom aj v grafickom prevedenφ. Jednoducho viete nastavi¥ X windows systΘm. RedHat umo₧≥uje ve╛mi ╛ahk² upgrade systΘmu. 
Informßcie o aktußlnej verzii.

Mandrake
Tßto distrib·cia vychßdza z RedHatu a dß sa poveda¥, vyu₧φva vÜetk² v²hody RedHat Linuxu. Je viac zameranß na domßce desktop vyu₧itie, ale je vhodn² aj ako server. InÜtalaΦn² program pripomφna inÜtalßciu Windows98 a pomocou nej ve╛mi ╛ahko nainÜtalujete a nakonfigurujete cel² systΘm. Distrib·cia obsahuje ve╛a zaujφmav²ch aplikßciφ pre r⌠zne vyu₧itie (napr. aj pre vyu₧itie v matematike, fyzike Φi chΘmie).
Informßcie o aktußlnej verzii.

S.u.S.E Linux
Ob╛·benß distrib·cia v Eur≤pe od nemeckΘho v²robcu SuSE Gmbh. Tßto distrib·cia je vhodnß pre desktop pou₧itie, obsahuje ve╛a aplikaΦn²ch programov. Obsahuje jednoduch² inÜtalaΦn² program, ktor² spravφ aj autodetekciu hardware. Od verzie 7.0 existuje aj u₧φvate╛skß prφruΦka v Φeskom jazyku. 
Informßcie o aktußlnej verzii.

Caldera
Tßto distrib·cia mß zvlßÜtne postavenie. Nieje tak rozÜφrenß ako predchßdzaj·ce, dalo by sa poveda¥, ₧e sa jednß o jednu z najviac komerΦn²ch distrib·ciφ. Distrib·cia je graficky orientovanß a obsahuje aj komerΦn² software. Zaujφmavos¥ou je podpora aj file systΘmu Novell Network s podporou NDS.
Informßcie o aktußlnej verzii.

Slackware
Jedna z najstarÜφch a mo₧no aj najrozÜφrenejÜφch distrib·ciφ. Je mo₧nΘ inÜtalova¥ aj FAT systΘm, behom inÜtalßcie mßte pomerne detailn· mo₧nos¥ ovplyv≥ova¥, Φo vlastne bude nainÜtalovanΘ. DetailnΘ informßcie nßjdete na www.cdrom.com.

Debian
Distrib·cia nieje spracovanß na jednom mieste, ale dßva sa dohromady po celom svete prostrednφctvom Internetu. Jednß sa o jednu z mßlo nekomerΦn²ch verziφ. InÜtalßcia a konfigurßcia nie je tak jednoduchß a u₧φvate╛sky prφ¥a₧livß ako u predchßdzaj·cich distrib·ciφ, ale kto sa v tejto distrib·cii vyznß, dokß₧e s ≥ou zßzraky.
Viac informßciφ zφskate na  www.debian.org

Rozhodn·¥, ktorß distrib·cia je lepÜia, alebo horÜia je ve╛mi obtia₧ne. VΣΦÜinou sa ka₧dΘmu pßΦi nieΦo inΘho. Jedna distrib·cia obsahuje jednoduchÜφ inÜtalaΦn² program, ktor² za Vßs urobφ vÜetko, zase druhß distrib·cia Vßm dß viac vo╛nosti pri v²bere balφkov... Pri rozm²Ülanφ nad v²berom distrib·cie vÜak majte v₧dy na pamΣti, ₧e nezßvisle na tom, ak· distrib·ciu si vyberiete, vΣΦÜinou dostanete rovnakΘ programy, len bud· upravenΘ pre dan· distrib·ciu. A pokia╛ sa Vßm nebude pßΦi¥ ₧iadna, tak mßte eÜte stßle mo₧nos¥ pou₧i¥ zdrojovΘ texty a poΦφtaΦ si nainÜtalova¥ a skonfigurova¥ ·plne sßm. Mßte ·plnu vo╛nos¥!
 

Ako nainÜtalova¥ Linux?

InÜtalßcia Linuxu nie je o niΦ zlo₧itejÜie ako inÜtalßcia inΘho operaΦnΘho systΘmu. Vlastn² priebeh inÜtalßcie zßle₧φ najviac na pou₧itej distrib·cii a inÜtalaΦnΘho programu. Zak·penΘ oficißlne distrib·cie obsahuj· v₧dy aj nßvod k inÜtalßcii. Pokia╛ ste si inÜtalaΦnΘ s·bory stiahli z Internetu, pomoc nßjdete v elektronickej podobe (h╛adajte s·bory readme a install). Pom⌠c¥ by Vßm mal aj tento odkaz.
 

Mß Linux grafickΘ rozhranie?

Samozrejme ßno. K dispozφcii je nieko╛ko grafick²ch rozhranφ pracuj·cich v systΘme X windows. Vybra¥ si m⌠₧e ka₧d² pod╛a vkusu. K dispozφcii s· aj takΘ, ktorΘ vypadaj· ako Windows9x, aj podobnΘ poΦφtaΦom SiliconGraphics a SUN a ∩alÜie. KompletnejÜφ preh╛ad nßjdete tu.
 

Je mo₧nΘ v Linuxu pou₧φva¥ slovenΦinu/ΦeÜtinu?

Samozrejme ßno. VßÜ Linux m⌠₧e pracova¥ s ╛ubovo╛nou normou nßrodnej diakritiky (1250-windows, ISO 8859-2,...). Pou₧φvanie nßrodnej klßvesnice a tlaΦ diakritiky tie₧ nerobφ ₧iadne problΘmy.
  ZaujφmavΘ a u₧itoΦnΘ odkazy:


Asi najvΣΦÜφ vyh╛adßvacφ server o Linuxe na Internete. JednotlivΘ odkazy s· pekne zaradenΘ do kateg≤riφ.


H╛adßte aplikßcie pre VßÜ Linux - sk·ste
si to pozriet tu...


Novinky zo sveta Linuxu, rady a pom⌠cky pre systΘmov²ch administrßtorov.

NajΦerstvejÜie informßcie - najnovÜie balφky, ich popis a adresa pre stiahnutie a to vÜetko denne aktualizovΘ.

Linux DokumentaΦn² projekt - najΦastejÜie polo₧enΘ otßzky (FAQ), manußlovΘ strßnky, HOWTO strßnky a ∩alÜie dokumenty o Linuxe. 

╚erstvΘ novinky a informßcie o Apache - najrozÜφrenejÜφ www-server na celom Internete.

Kompletn² sprievodca pre vÜetko, Φo len VßÜ Linux potrebuje
 

 


 


stinet@stinet.sk
http://www.stinet.sk/
Kozmonautov 42, 943 01 èt·rovo


AktualizovanΘ: 2.4.2001 - STINET

(c) 2001 Stinet