╚o je to Linux?Technicky povedanΘ Linux je vo╛ne Üφrite╛n² viacu₧φvate╛sk² a viacprocesov² (multiuser a multitasking) UNIXTM operaΦn² systΘm. Ve╛mi dobre spolupracuje s existuj·cimi operaΦn²mi systΘmami ako Microsofot, Novell a Apple a otvßra svet Internetu pre u₧φvate╛ov. V²vojßrske t²my po celom svete neustßle rozÜiruj· Linux a robia ho dostupn²m pre novΘ platformy.Linux vynikß svojou Ütabilitou, mno₧stvom aplikßciφ, Üirokou Ükßlou prostriedkov pre prßcu s Internetom a v neposlednej rade cenou - je zadarmo. Spojuje Ütabilitu a overenΘ postupy UNIX u s mno₧stvom aplikaΦn²ch programov a ve╛mi ₧ivou v²vojovou zßklad≥ou. SystΘm je dostupn² pre poΦφtaΦe zalo₧enΘ na procesoroch Intel, Alpha, Sparc a ∩alÜφch. K Φomu sa Linux hodφ?Linux je vÜestrann² operaΦn² systΘm. M⌠₧e by¥ nasaden² prakticky do akΘhoko╛vek prostredia (komerΦnΘ vyu₧itie, internetovΘ servery alebo domßce pou₧itie).Kde Linux je naozaj krß╛om, tak to je sie¥ovΘ prostredie. Ako aj u mnoho in²ch UNIX systΘmov, aj tu je podpora siete s·Φas¥ou ÜtandardnΘho systΘmu. Vo vΣΦÜine distrib·ciφ m⌠₧ete nßjs¥ nßstroje pre server v sieti UNIX, Microsoft Windows, NetWare a Apple. Pok·ste sa nßjs¥ na trhu server, ktor² by dokßzal:
Linux m⌠₧ete nasadi¥ aj v komerΦnej sfΘre, prφklady komerΦnΘho vyu₧itia: ![]() Je Linux bezpeΦn²?Linux je ove╛a bezpeΦnejÜφ ako by sa na prv² poh╛ad zdalo. Tento fakt pramenφ z vlastnej podstaty vo╛ne Üφrite╛nΘho software. Ako aj vlastnΘ LinuxovskΘ jadro, tak aj 99% aplikßciφ je k dispozφcii v zdrojovom k≤de. To umo₧≥uje nielen kontrolu toho, Φo vlastne program robφ, ale pom⌠₧e ve╛mi ╛ahko lokalizova¥ chyby a bezpeΦnostnΘ diery.Ke∩ sa objavφ problΘm, prφpadne nejakß bezpeΦnostnß diera, rieÜenie je k dispozφcii vΣΦÜinou behom nieko╛k²ch hodφn, maximßlne dnφ. Na posilnenie bezpeΦnosti je k dispozφcii ve╛kΘ mno₧stvo programov: od bezpeΦnostn²ch WWW serverov, cez r⌠zne Üifruj·ce utility, PGP, a₧ po Üirok· Ükßlu bezpeΦnostn²ch scannerov, ktorΘ Vßm pom⌠₧u postara¥ sa i o ∩alÜie, menej vybavenΘ poΦφtaΦe. VΣΦÜina distrib·cii obsahuje Firewall, pomocou ktorej m⌠₧ete zabezpeΦi¥ VaÜu sie¥ pred ne₧iad·cimi nßvÜtevnφkmi a m⌠₧ete filtrovat IP adresy. BezpeΦnΘ vzdialenΘ prihlßsenie zase zabezpeΦφ ssh. Kde h╛ada¥ pomoc pri problΘmoch?Najr²chleÜie a samozrejme aj najlacnejÜie na Internete. Existuje ve╛a r⌠znych konferenciφ, kde sa denne rozoberß problematika Linuxu. M⌠₧ete sk·si¥ napr.: http://www.linux.cz/news/html/czNemusφte ale okam₧ite sa obrßti¥ na nejak· konferenciu, ve∩ s Linuxom mßte k dispozφcii aj bohat· dokumentßciu v elektronickej podobe, nieko╛ko desiatok MB textu vΣΦÜinou k dispozφcii aj vo forme HTML. NajrozÜφrenejÜie distrib·cie u₧ obsahuj· manußlovΘ strßnky aj v Φeskom jazyku. Ve╛mi Üirok² je aj v²ber odbornej literat·ry zaoberaj·cej sa r⌠znymi oblas¥ami Linuxu. Ponuku odbornej literat·ry m⌠₧ete nßjst napr.: http://www.stinet.sk/knihy.html Pokia╛ na VaÜe otßzky nenßjdete odpovede ani v odbornej literat·re, ani v elektronick²ch manußlov²ch strßnkach, tak eÜte stßle mßte k dispozφcii Internet. NiektorΘ zaujφmavΘ a u₧itoΦnΘ odkazy m⌠₧ete nßjs¥ aj na tejto strßnke. Kde a ako m⌠₧ete Linux zφskat?Linux a vΣΦÜina s·visiaceho programovΘho vybavenia je k dispozφcii vo╛ne na Internete. Tu je nieko╛ko adries, odkia╛ si m⌠₧ete stiahn·¥ vΣΦÜinu distrib·ciφ a ∩alÜie aplikßcie pre Linux: ╚asto v²hodnejÜie a flexibilnejÜie je si zak·pi¥ prφsluÜn· sadu programov na CDROM.UÜetrφte Φas a peniaze za s¥ahovanie nieko╛k²ch stoviek megabytov z Internetu a naviac vΣΦÜinou dostanete aj vytlaΦen· dokumentßciu (u₧φvate╛skΘ prφruΦky a inÜtalaΦn² manußl) a ∩alÜie v²hody. CDROM si m⌠₧ete zak·pi¥ priamo od v²robcu alebo od lokßlnych distrib·torov, napr.: www.redhat.com, www.suse.de, www.linux-mandrake.com, ... VΣΦÜinu Linuxovsk²ch distrib·cii a aplikßciφ a odbornej literat·ry je mo₧nΘ k·pi¥ na Slovensku u firmy StInet ╚o s· to distrib·cie Linuxu a akΘ s· k dispozφcii?Distrib·cia Linuxu je LinuxovΘ jadro a rozsiahli s·bor programov, spojen² inÜtalaΦn²m programom. InÜtalaΦn² program Vßs povedie celou inÜtalßciou, dß Vßm mo₧nos¥ si vybra¥ prφsluÜnΘ programovΘ balφky a dbß na to, aby boly zachovanΘ vΣzby medzi jednotliv²mi komponentami systΘmu.Distrib·ciφ existuje ve╛a, lφÜia sa vΣΦÜinou inÜtalaΦn²m programom (jeho vzh╛adom, zlo₧itos¥ou, ...), sp⌠sobom ako s· jednotlivΘ programovΘ balφky ulo₧enΘ a vΣΦÜinou aj umiestnenφm niektor²ch konfiguraΦn²ch s·borov. Prφklady distrib·ciφ: RedHat
Mandrake
S.u.S.E Linux
Caldera
Slackware
Debian
Rozhodn·¥, ktorß distrib·cia je lepÜia, alebo horÜia je ve╛mi obtia₧ne.
VΣΦÜinou sa ka₧dΘmu pßΦi nieΦo inΘho. Jedna distrib·cia obsahuje jednoduchÜφ
inÜtalaΦn² program, ktor² za Vßs urobφ vÜetko, zase druhß distrib·cia Vßm
dß viac vo╛nosti pri v²bere balφkov... Pri rozm²Ülanφ nad v²berom distrib·cie
vÜak majte v₧dy na pamΣti, ₧e nezßvisle na tom, ak· distrib·ciu si vyberiete,
vΣΦÜinou dostanete rovnakΘ programy, len bud· upravenΘ pre dan· distrib·ciu.
A pokia╛ sa Vßm nebude pßΦi¥ ₧iadna, tak mßte eÜte stßle mo₧nos¥ pou₧i¥
zdrojovΘ texty a poΦφtaΦ si nainÜtalova¥ a skonfigurova¥ ·plne sßm. Mßte
·plnu vo╛nos¥!
Ako nainÜtalova¥ Linux?InÜtalßcia Linuxu nie je o niΦ zlo₧itejÜie ako inÜtalßcia inΘho operaΦnΘho systΘmu. Vlastn² priebeh inÜtalßcie zßle₧φ najviac na pou₧itej distrib·cii a inÜtalaΦnΘho programu. Zak·penΘ oficißlne distrib·cie obsahuj· v₧dy aj nßvod k inÜtalßcii. Pokia╛ ste si inÜtalaΦnΘ s·bory stiahli z Internetu, pomoc nßjdete v elektronickej podobe (h╛adajte s·bory readme a install). Pom⌠c¥ by Vßm mal aj tento odkaz.Mß Linux grafickΘ rozhranie?Samozrejme ßno. K dispozφcii je nieko╛ko grafick²ch rozhranφ pracuj·cich v systΘme X windows. Vybra¥ si m⌠₧e ka₧d² pod╛a vkusu. K dispozφcii s· aj takΘ, ktorΘ vypadaj· ako Windows9x, aj podobnΘ poΦφtaΦom SiliconGraphics a SUN a ∩alÜie. KompletnejÜφ preh╛ad nßjdete tu.Je mo₧nΘ v Linuxu pou₧φva¥ slovenΦinu/ΦeÜtinu?Samozrejme ßno. VßÜ Linux m⌠₧e pracova¥ s ╛ubovo╛nou normou nßrodnej diakritiky (1250-windows, ISO 8859-2,...). Pou₧φvanie nßrodnej klßvesnice a tlaΦ diakritiky tie₧ nerobφ ₧iadne problΘmy. |
ZaujφmavΘ a u₧itoΦnΘ
odkazy:
NajΦerstvejÜie informßcie - najnovÜie balφky, ich popis a adresa pre stiahnutie a to vÜetko denne aktualizovΘ. Linux DokumentaΦn² projekt - najΦastejÜie polo₧enΘ otßzky (FAQ), manußlovΘ strßnky, HOWTO strßnky a ∩alÜie dokumenty o Linuxe. ╚erstvΘ novinky a informßcie o Apache - najrozÜφrenejÜφ www-server na celom Internete. Kompletn² sprievodca pre vÜetko, Φo len VßÜ Linux potrebuje
|
stinet@stinet.sk
http://www.stinet.sk/
Kozmonautov 42, 943 01 èt·rovo
![]() |
(c) 2001 Stinet