FreeBSD

Je ve╡a Unixov a FreeBSD je jedn²m z nich. FreeBSD je roz╣φrenie operaΦnΘho systΘmu BSD UNIX pre poΦφtaΦe "PC-kompatibilnΘ", je vyvφjan² a udr╛iavan² ve╡mi koordinovan²m Φlensk²m t²mom. Cie╡om tejto strßnky nie je vychvßli╗ FreeBSD a tvrdi╗, ╛e je lep╣φ ne╛ Linux.Cie╡om tejto strßnky je iba zaplni╗ informaΦnΘ vßkuum o operaΦnom systΘme FreeBSD na Slovensku (a v ╚echßch), o ktorom sa pφ╣e menej ne╛ o Linuxe.

Zakladn² preh╡ad vlastnostφ.

Dnes sa ve╡a rozprßva o Linuxe. Ak² je rozdiel medzi Linuxom a FreeBSD ?

FreeBSD ako organizßcia je podstatne viac koordinovanß ako tφmy pracuj·ce na Linuxe. Samozrejme, aj v²voj Linuxu je koordinovan² rovnako dobre, ale u╛ to nemo╛no poveda╗ o koordinacii medzi Linuxami, ktor²ch je ve╡a druhov. Jedinß centrßla FreeBSD je na URL: http://www.freebsd.org

Rozdiel medzi Linuxom?

FreeBSD je zalo╛enΘ na k≤de - 4.4BSD (Berkley Software Design, Inc.) - BSDI.

Podstata FreeBSD mß poΦiatky u╛ kdesi na konci sedemdesiatych rokov. Rozvφjala ho istß americkß vojenskß in╣tit·cia - DARPA. Hist≤ria je teda legendßrna. Tento systΘm mß dokonal² sie╗ov² k≤d. Linux sa narodil zaΦiatkom devΣdesiatych rokov, ke∩ sa Linus Torvalds zaΦal venova╗ Minixu. K≤d BSD prevzal aj Linux.

BSD - k≤d mß tri nekomerΦnΘ platformy.

1 - FreeBSD - distrib·cia obsahuje najmΣ podporu pre i386 (teda PC kompatibilnΘ)

2 - NetBSD - distrib·cia obsahuje podporu pre ve╡mi ╣irokΘ spektrum poΦφtaΦovej architekt·ry

3 - OpenBSD - distrib·cia je na rozdiel od FreeBSD podobne ako NetBSD pre viac druhov procesorov

Pod╡a sk·senostφ m⌠╛em poveda╗, ╛e zo v╣etk²ch horeuveden²ch typov BSD je FreeBSD najviac u╛φvate╡sky priate╡sk² (user-firendly). FreeBSD bez problΘmov spustφ linuxovskΘ programy (naprφklad Word Perfect Φi Star Office ), Φo Linux nedokß╛e s binßrnymi s·bormi pre inΘ Unixy, preto╛e utilita IBCS je zastaralß. Toto v╣ak nie je chyba Linuxu, ale nedostatku v²voja. IBCS spustφ jednoduchΘ ELF binßrne s·bory pre konzolu. S X Windows je to u╛ problematickΘ. ╧alej, OpenBSD sa donedßvna nedistribuovalo s pekn²m grafick²m rozhranφm KDE, ktorΘ v╣ak mo╛no doin╣talova╗ dodatoΦne. Ke∩╛e NetBSD a OpenBSD s· pre ove╡a ╣ir╣φ spektum systΘmov, CD t²chto operaΦn²ch systΘmov, ktorΘ si odniekadia╡ zadovß╛ite, m⌠╛u by╗ zaplnenΘ aj balφkmi pre inΘ architekt·ry, priΦom CD FreeBSD obsahuje toho naozaj a╛ dos╗.

FreeBSD je r²chlej╣φ najmΣ pri vΣΦ╣om za╗a╛enφ, ale Linux zase u╛φvate╡sky jednoduch╣φ, u╛φvate╡sk² "sexy", Φomu dopomohla aj vΣΦ╣ia komunita pracuj·ca na v²voji Linuxu. V neposlednom rade aj ve╡kß reklamnß kampa≥ komerΦn²ch Linuxov (naprφklad CALDERA, Open LINUX, SuSE, Corel Linux a pod.) sp⌠sobila, ╛e Linux je viac "na oΦiach" verejnosti.

Preto teda viac ╡udφ pou╛φva Linux?

Opakujem, ide o marketing, tak╛e argument popularity neobstojφ, ╛e by bol Linux lep╣φ. Naprφklad LINUX aj SUN prevzali zdrojovΘ k≤dy BSD.

Linux a FreeBSD s· stabilnΘ systΘmy ako skoro v╣etky Unixy. Ke∩╛e FreeBSD ╡ah╣ie znß╣a vΣΦ╣iu zß╗a╛ ako server, viac sa hodφ do zß╗a╛ovΘho prostredia. Linux je v²born² ako pracovnß stanica.

PreΦo potom by som mal sk·si╗ FreeBSD?

Ak by som chcel zbehn·╗ aj inΘ binßrne s·bory napr. pre Solaris, Sun, FreeBSD pon·ka lep╣iu alternatφvu ne╛ Linux. A aj vtedy, ak by som chcel ma╗ firewalls, proxy server Φi in· sie╗ov· podporu. Opakujem - FreeBSD je lep╣φ ne╛ Linux najmΣ v sie╗ovom vybavenφ, nie ako pracovnß stanica. FreeBSD sa ╗a╛╣ie konfiguruje ne╛ Linux.

V²konnΘ rie╣enie pre Internet.

FreeBSD vytvorφ ve╡mi stabiln² internetovsk² i intranetovsk² server. Pon·ka spo╡ahlivΘ sie╗ovΘ slu╛by, dokonca i pri najvy╣╣ej zß╗a╛i, a pou╛φva pamΣ╗ efektφvne tak, aby zabezpeΦil r²chlu odozvu pre stovky a╛ tisφce s·Φasne be╛iacich u╛φvate╡sk²ch procesov.

A Φo je najd⌠le╛itej╣ie...

FreeBSD je zdarma

Preto╛e by ste mohli oΦakßva╗, ╛e operaΦn² systΘm s t²mito vlastnos╗mi stojφ ve╡a, je FreeBSD zdarma a dodßva sa s kompletn²mi zdrojov²mi k≤dmi. Keby ste ho chceli vysk·╣a╗, pon·kame Vßm na tejto strßnke viacej informφßciφ.

Kde m⌠╛em zφska╗ FreeBSD ?

FreeBSD si m⌠╛ete stiahnu╗ z Internetu alebo objedna╗. Tu je adresa jednΘho FTP servera, odkia╡ si m⌠╛ete stiahnu╗ FreeBSD. Objedna╗ si ho m⌠╛ete na strßnke www.wizzard.sk, ktorß pon·ka aj slu╣n² v²ber r⌠znych Linuxov.

FreeBSD je ╡ahkΘ nain╣talova╗

FreeBSD m⌠╛eme nain╣talova╗ z r⌠znych mΘdiφ vrßtane CD-ROM, diskiet, magnetickej pßsky, disku so systΘmom MS-DOS, alebo ke∩ mßte sie╗ovΘ pripojenie, tak cez Internet. V╣etko Φo potrebujete je dvojica diskiet 1.44MB a tieto in╣trukcie. (Ak vßm poΦφtaΦ b·tuje z CDROMU, nepotrebujete diskety).

In╣talßcia FreeBSD

Unix mß ve╡mi ve╡a aplikßciφ zabudovan²ch u╛ v systΘme, tak╛e staΦφ len zadßva╗ prφkazy. Naprφklad prφkaz zip, Φφm m⌠╛ete zapakova╗ akΘko╡vek s·bory, je automaticky dodßvan², zatia╡ Φo na platforme MS DOS alebo MS Windows si musφte aplikßciu PKZIP zadovß╛i╗ separßtne.

Unix rozli╣uje malΘ a ve╡kΘ pφsmena, Φi╛e "ZIP" a "zip" nie je jedno a to istΘ.

Na Unixe be╛φ platforma X Windows, ktorß je plne uspokojivß v porovnanφ s grafick²m prostredφm MS Windows.

Samozrejme, aj FreeBSD - ako Linux - mß X Windows.

FreeBSD a Linux sa osvedΦili najmΣ ako servery, priΦom FreeBSD sa pou╛φva na dvoch najvΣΦ╣φch serveroch na svete.

Be╛φ na ≥om napr. vyh╡adßvacφ server YAHOO a Walnut Creek CDROM, pou╛φva ho aj najvΣΦ╣ia vojenskß ╣pionß╛na organizßcia na svete (NSA - National Security Agency).

Ak mßte vΣΦ╣φ zßujem o FreeBSD, tak Vßs urΦte zaujφma, Φi je FreeBSD lokalizovan² pre stredn· a v²chodn· Eur≤pu (diakritika).

Rie╣enie lokalizßcie pre FreeBSD - staΦφ editova╗ s·bor /etc/profile, kde uvediete

LANG=sk_SK.ISO8859-2; export LANG

KDE i ostatnΘ X Window manageri bud· zobrazova╗ korektne diakritiku. PotrebnΘ je prekopφrobva╗ s·bor Compose z adresßra /usr/X11R6/.../locales... ISO8859-2 do ISO8859-1 (ak vßm nep⌠jd· mαtve klßvesy). T²m je vec v zßsade vyrie╣enß, ale musφte ma╗ nainsta╣lovanΘ e╣te iso8859-2 fonty.

Tu si m⌠╛e╣ pozrie╗ rozlo╛enie klßves na r⌠znych nßrodn²ch klßvesniciach.

Tu je to aj v angliΦtine: The info file on localization of FreeBSD for Central European keyboard layouts.

Ako sp·╣╗a FreeBSD cudzie aplikßcie ?

V prφpade, ╛e sa chcete oboznßmi╗ so zßkladmi Unixu, tu Vßm pon·kame mal² lexikon UNIXU.

MAL▌ LEXIKON UNIXU.

Kontakt

Otßzky a pripomienky adresujte naxvudpapc@savba.sk

Design:C 1999 - 2001 ROBERT R▌CHArobi@pobox.sk