Mixß╛ zvukov

Na mixß╛ sa vo ve╡k²ch ╣t·dißch pou╛φvaj· mixß╛ne pulty. Viacstopov² magnetof≤n (v s·Φasnosti Φoraz Φastej╣ie poΦφtaΦ) p·╣╗a mnoho st⌠p zvuku ved╡a seba. Na mixß╛nom pulte sa ka╛dß zo st⌠p dß nejak²m sp⌠sobom upravi╗. V²stupom z mixß╛neho pultu je normßlny stereosignßl.

Pod stopou si predstavme, ╛e ka╛d² zvuk, nßstroj, ruch, z ktorΘho sa skladß hudba, mß priraden· jednu stopu. ╚i╛e naprφklad

s≤lov² spevßk
zboristi
kapela
gitara
druhß gitara
syn╗ßk 1
syn╗ßk 2
klavφr
basgitara
bicie
dupßk
rytmiΦßk
prechodov² bubon 1
prechodov² bubon 2
prechodov² bubon 3
prechodov² bubon 4
hajtka
Φinel 1
Φinel 2

Spomenul som ·pravu ka╛dej stopy.

Pod pojem ·prava sa zmestφ ve╡kΘ mno╛stvo zßsahov, ktorΘ je treba (ak treba) urobi╗ s ka╛dou stopou na to, aby bola Φo najvhodnej╣ia pre finßlny mix. Spome≥me aspo≥ najd⌠le╛itej╣ie.

Hlasitos╗

╚o doda╗. Hlasitos╗ mßte v╣etci na rßdiu aj televφzore. To istΘ sa dß urobi╗ s celou stopou na mixpulte. Zosilni╗, zoslabi╗ - pod╡a potreby. Hlasitos╗ou st⌠p pri mixß╛i m⌠╛eme ve╡a ovplyvni╗. M⌠╛eme zd⌠razni╗ alebo potlaΦi╗ rytmiku a podobne.

ukß╛ka pribli╛ne vyvß╛enej hlasitosti
tak nejako by som to pustil von

ukß╛ka zv²raznenej basrytmiky
trochu zv²raznenΘ s· bicie aj basa

ukß╛ka prφli╣ silnej rytmiky bicφch
a potlaΦen²ch melodick²ch nßstrojov vrßtane basy

ukß╛ka zv²raznenej melodiky a basy
a potlaΦenej rytmiky

Korekcie basy - stredy - v²╣ky

Basy a v²╣ky sa daj· nastavi╗ takmer na Φomko╡vek hßdam s v²nimkou metly a panelßkov. Viete o Φom je reΦ. Ide o to, ╛e nßstroj by mal by╗ "vyladen²" tak, aby znel "dobre". Tie ·vodzovky oznaΦuj· siln· subjektφvnos╗ tejto tΘmy. Naprφklad gitara sa musφ nastavi╗ inak, aby znela "dobre", ak hrß sama a ·plne inak, ak hrß v skupine nßstrojov. A to sa okrem sp⌠sobu hry nastavuje aj korekciami.

Ke∩ som trochu zvukßrΦil, v╛dy som sa zabßval, ke∩ si pred koncertom amatΘrske kapely nastavovali zvuk. Najprv pri╣iel bubenφk a nastavovali sa jednotlivΘ bubny. Ke∩ ka╛d² sprßvne dunel a trieskal zßrove≥, odi╣iel. Potom pri╣iel na rad gitarista. ZaΦal hra╗ a dßval pokyny. Postupne po╛adoval zosilni╗ basy, potom v²╣ky, potom stredy. Potom basy, zas v²╣ky, zas stredy. Tak to i╣lo dokola, k²m gitara nehrala ·plne ohlu╣uj·co. Basisti zvykli predvies╗ nieΦo podobnΘ. Ak sa to pustilo ako celß kapela, bol z toho tak² zvukov² gulß╣, ╛e a╛ no. Nakoniec som musel zvuk nastavi╗ inak a╛ nesk⌠r, ke∩ zvukuznalφ hudobnφci stßli bezpeΦne na scΘne ;-)

Za basy sa pova╛uj· zvuky hlbokΘ, dunivΘ. Ak poviem stredy, reΦ je o strednej Φasti zvukovΘho spektra, v nej sa deje vΣΦ╣ina zvukov. Naprφklad hlas v telef≤ne obsahuje len stredy. V²╣ky s· vysokΘ zlo╛ky spektra. Pri reΦi rozhoduj· o zrozumite╡nosti.

Na ukß╛ke korekciφ je klavφr. Prv² takt je pusten² tak, ako vyliezol zo syntezßtora. Druh² takt je bez basov. Tretφ je bez v²╣ok. ⌐tvrt² je bez basov aj bez v²╣ok, teda hraj· len stredy. Piaty s· len basy a v²╣ky a potlaΦil som stredy.

PoslednΘ nastavenie - stavil by som sa - by si ve╡a klßvesßkov po╛adovalo nastavi╗ ako svoj zvuk. Ke∩ sa ve╡mi zosilnφ, znie zaujφmavo. V kapele sa v╣ak stratφ, ba a╛ vyru╣uje, lebo konkuruje v basovej Φasti spektra basgitare.

EkvalizΘr

EkvalizΘr je zariadenie (m⌠╛e by╗ aj softwΘrovΘ) ktorΘ sl·╛i na nastavenie basov, v²╣ok, stredov, ale presnej╣ie. NiektorΘ ekvalizΘry maj· 32 nastavovate╡n²ch pßsiem. M⌠╛e - pod╡a poΦtu a druhu nastavovacφch prvkov - upravova╗ konkrΘtne Φasti zvukovΘho spektra. Naprφklad na be╛n²ch elektrick²ch zariadeniach zvykne regulßtor korekciφ zdvihn·╗ alebo ubra╗ celΘ basovΘ spektrum (b²va zvykom v oblasti okolo 50 - 150 Hz). Naproti tomu ekvalizΘr zvykne ma╗ len na basy nieko╡ko regulßtorov.

Je viac druhov ekvalizΘrov - aj t²ch softvΘrov²ch, hlavnΘ s· dva.

Grafick² ekvalizΘr mß nieko╡ko nastavovaniΦiek, naprφklad 10. NiektorΘ s· aj precφznej╣ie, maj· t²chto nastavenφ ove╡a viac. Naprφklad ve╡mi znßmy prehrßvaΦ WinAmp mß grafick² ekvalizΘr. Ka╛d² posuvn² jazdec nastavuje jednu fixn· Φas╗ zvukovΘho spektra. ╚asto b²va ekvalizΘr rie╣en² tak, ╛e o╣etrφ pßsmo po oktßvach. (Oktßva je 8 t≤nov a matematicky je vyjadrite╡nß ako zdvojnßsobenie kmitoΦtu). Po oktßvach exaktne nastavite╡n² grafick² ekvalizΘr by mal regulßtory v╛dy s dvojnßsobkom predo╣lej frekvencie. Prφklady be╛n²ch pßsiem ekvalizΘrov:

20, 40, 80, 160, 300, 600, 1200, 2500, 5000, 10000, 16000
alebo
50, 100, 200, 400, 800, 1 500, 3 500, 7000, 15 000
alebo
50, 300, 2 000, 10 000, 15 000 na be╛n²ch zariadeniach
alebo
100, 1 000, 10 000 na volkmenoch
alebo
100, 10 000 basy, v²╣ky :)

Istß nepresnos╗ je tolerovate╡nß. Druh²m parametrom grafickΘho ekvalizΘru je to, ako "silno" danΘ pßsmo zdvihne, alebo zatlmφ. Udßva sa v decibeloch a vΣΦ╣inou sa u "╛elezn²ch" ekvalizΘrov bude pohybova╗ v rozmedzφ +-10 decibelov. Viac ami nezvykne by╗ treba, ani nie s· lacnΘ. SoftvΘrovΘ ekvalizΘry vedia +-20 aj viac. EkvalizΘry na najlacnej╣φch zariadeniach zas bud· ma╗ ·Φinnos╗ +-3 a╛ 4 decibely.

Parametrick² ekvalizΘr mß nastavovaniΦiek mßlo, ale zato pri ka╛dej z nich sa dß nastavi╗ kopa parametrov, naprφklad frekvencia, intenzita a podobne. Parametrick² ekvalizΘr sa vyu╛φva na ╣pecißlne ·lohy, ako odfiltrova╗, alebo zv²razni╗ nieΦo ╣pecifickΘ (naprφklad odstrßni╗ zo zßznamu rozhovoru s ru╣≥ovodiΦom dunenie motoru).

Na ukß╛ke ekvalizΘru som na jednom takte bicφch postupne zv²raz≥oval tieto frekvencie: 50, 100, 150, 200, 800, 6 100, 12 700, 15 000 Hz. Prv² takt je bez ·prav. Na men╣φch reproduktoroch nebude tßto ukß╛ka prφli╣ presvedΦivß - mßvaj· problΘmy s basmi. VysokΘ frekvencie zas zamotali hlavu MP3 enk≤deru. Na ilustrßciu to ale staΦφ.

Echo

Efekt echa simuluje, ╛e sa zvuk odrazil a vrßtil s nejak²m oneskorenφm. Echo sa v prφrode vyskytuje v horßch, ale v meste sa dß za╛i╗ ak je ticho a vy ste ob∩aleΦ ve╡kej budovy.

Na ukß╛ke echa je klavφr, pref·knut² najprv niΦφm, potom dlh²m echom, pripomφnaj·cim ve╡k· halu so zlou akustikou. ╧al╣φ takt je krat╣ie echo, pripomφnaj·ce hru na nßmestφ. Nasleduje prehnanΘ echo, kde sa zvuk takmer ·plne rozbφja v opakovanφ predo╣l²ch frßz. Predposlednß ukß╛ka je pseudostereo a poslednß na porovnanie znovu klavφr bez echa.

Pojem pseudostereo - v Φasopise Chip 6-7/99 sa o veci dos╗ pφsalo - simuluje stereoefekt posunom jednej stopy stereozßznamu o zlomok sekundy. Tß stopa, ktorß prichßdza ako prvß, urΦuje smer, odkia╡ sa nßm zdß, ╛e zvuk prichßdza, aj ke∩ v skutoΦnosti vychßdza z oboch strßn rovnako nahlas. Tento efekt (posun jednej stopy o 0,01 sekundy) je zaujφmav², ale upozor≥ujem, ╛e sa nehodφ na niektorΘ ·Φely.

Ve╡a nßstrojov v ukß╛ke piesne AIDS 97 som prßve t²mto sp⌠sobom rozhodil. Na diskotΘkach to znelo dobre, ale ke∩ sme vec p·╣╗ali v rozhlase, tak v mono rßdißch hrala trochu divne. Nu╛, Φlovek sa uΦφ cel² ╛ivot.

Pustite si svoju nahran· pesniΦku pred jej odnesenφm kamarßtom Φi do rßdia aj na malom reproduktore a MONO. NiektorΘ efekty najmΣ lacnej╣φch softvΘrov m⌠╛u by╗ po konverzii do mono verzie ve╡mi ╣karedΘ.

Hall

O halle som sa u╛ zmie≥oval na inom mieste, ale vtedy som ho predvßdzal na reΦi. Teraz e╣te ukß╛ka halovania klavφra. Ako v╛dy je prv² takt bez efektu, druh² s dlh²m ╣tadi≤novit²m hallom, tretφ je tesnej╣φ a ╣tvrt² je u╛ prehnane dlh². Posledn² pre porovnanie znova bez efektu.

Chorus

Ani chorus som u╛ nezabudol spomen·╗, preto e╣te na porovnanie zopßr ukß╛ok chorusu - klavφr. Prvß je bez chorusu, poslednß s extrΘmnym chorusom, kde u╛ dobre poΦu╗ to odladenie a kolφsanie. No a chorusom pref·knut² hlas vyzerß tie╛ inak.

Dynamika

Na ukß╛ke stlaΦenia dynamiky je prv² takt bez ·pravy, v druhom som zrazil v╣etko nad 6 decibelov a v tretej tu╣φm nad 8. Ak za╛m·rime u╣i, bud· hra╗ v╣etky tri ukß╛ky rovnako hlasno, hoci poslednß zaΦφna by╗ trochu speΦenß. Niekedy sa ·prava dynamickΘho rozsahu zφde. Na obrßzku to je zobrazenΘ aj graficky.

Harddisk rekording

Nasimulova╗ viacstopov² magnetof≤n a mixß╛ny pult dnes dokß╛e ve╡a softov. V²kon be╛n²ch poΦφtaΦov u╛ umo╛≥uje viacstopov² zßznam aj prehrßvanie a mixß╛ v reßlnom Φase. Nena╣iel som ╛iadny soft tohto druhu, ktor² by som sem s Φist²m svedomφm predhodil.

Trebßrs Cooledit pro mß vlastn² multitrackov² systΘm, mimochodom, skvel². Ale Φo je to za rada, ke∩ v demo verzii nie je mo╛nΘ ho riadne pou╛i╗. Preto som sa rozhodol obφs╗ tento druh mixß╛e muziky.

Na lacn²ch softoch sa Φasto nedaj· nastavi╗ riadne a kvalitnΘ efekty. A predpripravova╗ si stopu v jednom editore a mixova╗ v druhom - no otrava.

Ak si ale tento druh zßznamu silou mocou chcete vysk·╣a╗, program Anvil, ktor² doporuΦujem, ako free sekvencer dokß╛e mixova╗ aj audio. StaΦφ, ak ako tracky pou╛ijete synchronizovanΘ wavy a idete.

SynchronizovanΘ znamenß, ╛e zaΦφnaj· v rovnakej chvφli, inak by bolo treba pracne nastavova╗ zaΦiatok pre ka╛d· stopu osobitne. No ale o synchronizßcii na inej strßnke...

Mixß╛ kopφrovanφm a pastovanφm

Ja mixujem trochu ╗a╛kopßdnej╣φm sp⌠sobom, ale celkom sa mi to vidφ. Hlavnß v²hoda je, ╛e sa to dß robi╗ v Φomko╡vek.

Postup je jednoduch². Nech mßme stopu bicφch a k nej chceme vlo╛i╗ stopu s basgitarou.

Stopu s basgitarou skopφrujem a pomocou Mix paste vlo╛φm do stopy s bicφmi.

Jedin² problΘm je nastavi╗ sprßvny pomer vzßjomnej hlasitosti.

Ak je toti╛ zßznam, do ktorΘho chcem vlo╛i╗ zvuk, prφli╣ hlasn², m⌠╛e d⌠js╗ ku skresleniu. Preto mixß╛ zvyknem zaΦφna╗ t²m, ╛e znφ╛im hlasitos╗ prvej stopy trebßrs o 6 decibelov. MixPaste v programe Cooledit vie vlo╛i╗ zvuk nielen z windowsovskej alebo internej schrßnky (Clipboard), ale aj priamo zo s·boru (From File). Potom staΦφ len stanovi╗, ktor² s·bor sa ide mixova╗ do otvorenΘho.

Rovnak²m postupom potom pridßm aj ∩al╣ie stopy.

D⌠le╛itΘ je robi╗ si poznßmky o poradφ mixß╛e a o nastaveniach hlasitosti. Neraz sa stane, ╛e po zmixovanφ v╣etk²ch st⌠p zistφm, ╛e bicie by bolo lep╣ie trochu zosilni╗ alebo zoslabi╗. Ak mßm poznßmky, je takß ·prava ve╡mi jednoduchß, t²ch pßr wavov je nanovo spojen²ch za pßr min·t.

Rovnako je ve╡mi u╛itoΦnΘ namixova╗ si sekcie nßstrojov, trebßrs v╣etky bicie do jednΘho wavu, v╣etky sprievodnΘ nßstroje (klavφr, gitary, syn╗ßky, vysßvaΦ, protesty susedy kv⌠li hluku a podobnΘ) do wavu so sprievodmi. A╛ potom spoji╗ hudbu s rytmom a prilepi╗ basu. Nakoniec spevy a s≤lovΘ nßstroje.

Tie╛ sa mi ve╡mi osvedΦilo robi╗ zßlohy zo v╣etkΘho mo╛nΘho, z ka╛dΘho kroku mixß╛e. Kapacity dne╣n²ch diskov sa nejak²mi desiatkami mega (ve╡kos╗ pesniΦky) nezvykn· ohrozi╗ a ma╗ k dispozφcii predchßdzaj·ce kroky sa zvykne zφs╗. Prehrßte to kamarßtovi a a╛ na jeho aparat·re si v╣imnete, ╛e s· naprφklad prφli╣ silnΘ basy na dupßku a podobne. Nßvrat a vylep╣enie je potom u╛ len otßzka nieko╡k²ch min·t.

╧alej pßr slov o mixß╛i v╣eobecne >>>