Spievame, kriΦφme na mikrof≤ny

V muzike sa obΦas zjavuje aj spev, reΦ a kriΦanie.

NieΦo sa stalo s na╣ou ctenou spoloΦnos╗ou. Odkedy s· mΘdiß, ako rßdio, televφzia, Φi CD, nespievame. Aspo≥ tak sa mi vidφ. A d⌠vod by sa na╣iel. Sme rozmaznanφ dokonal²m spevom profesionßlov a ak²ko╡vek nß╣ pokus vyznieva v porovnanφ zo svetov²mi ╣piΦkami trßpne.

Je v╣ak overenΘ, ╛e spievanie dokß╛e navodi╗ r⌠zne pocity, ako rados╗ a inΘ endorfφnovΘ stavy. Tak sa neok·≥ajte a sk·ste si to. Uis╗ujem vßs, ╛e to, Φo sk·site, bude stra╣ne zlΘ - tak, ako ka╛d² prv² pokus, ak sa porovnß s rutinou profesionßla. Sk·ste to a Φo sa vßm nepodarφ na prv² ╣up, sk·ste na druh² ╣up. Na dvadsiaty to mo╛no╛e v²jde.

Mikrof≤n

Mikrof≤nov je ve╡a druhov a hßdam by som to tu ani rad╣ej viac nerozmazßval. NiektorΘ s· kvalitnΘ, inΘ s· menej kvalitnΘ. Pre vßs bude d⌠le╛itΘ ma╗ aspo≥ jeden...

Ak mßte mikrof≤n na klßvesnici (v╣etko, Φo tu predvßdzam som nahrßval prßve tak²m zßzrakom), alebo ste ho vyfasovali v ╣katuli so zvukovou kartou, mßte vybavenΘ.

Be╛n² mikrof≤n sa dß aj k·pi╗ od pßr desiatok kor·n. Na na╣e ·Φely posl·╛i pre zaΦiatok ak²ko╡vek.

M⌠╛e sa v╣ak sta╗, ╛e mßte mikrof≤n iba na kaze╗ßku. Ten sa pripoji╗ asi podarφ, ak ho poΦu╗ v sl·chadlßch, pripojen²ch ku kaze╗ßku (ve╛i, jazveΦφkovi...) staΦφ, ak pripojφte sluchßtkov² v²stup z kaze╗ßku na vstup zvukovej karty oznaΦen² ako Line IN, Line a podobne.

Tak isto m⌠╛ete pripoji╗ mikrof≤n, ak mßte trebßrs star² kot·Φßk. K nemu pripojφte mikrof≤n, hlasitos╗ sl·chadiel niekde ku stredu a zvy╣ok je u╛ len otßzkou kßblov, ako sluchßtkov² v²stup kot·Φßku pripoji╗ ku linkovΘmu vstupu zvukovej karty.

NiektorΘ volkmeny mßvaj· vstavan² mikrof≤n, takisto sa dß pripoji╗ zo sl·chadlovΘho v²stupu..

Takßto ╣n·ra to vybavφ za vßs :)

Kßble

Ak sa dostanete a╛ ku problΘmom s kßblami, vitajte v klube.

Nenßvidφm kßble. Letova╗ sa mi ich u╛ nechce a v obchodoch s· drahΘ. Navy╣e Φlovek nevie, ak² bude potrebova╗.

Na╣╗astie dnes dosta╗ univerzßlne balφky, kde sa na ka╛d· stranu dß pripoji╗ to, Φo prßve treba a to je rie╣enie, ktorΘ sa mi pßΦi. Cena b²va priaznivß.

Prßca s mikrof≤nom

S mikrof≤nom sa treba chvφ╡u uΦi╗ pracova╗, inak nebudete s v²sledkom prφli╣ spokojnφ. VΣΦ╣ina ch²b sa dß odstrßni╗ iba dodr╛anφm nieko╡k²ch jednoduchostφ. Tak╛e po poriadku.

Hlasitos╗

Mikrof≤nom snφmate ╛iv² zdroj zvuku, ktor² mß ve╡k² dynamick² rozsah. Inak povedanΘ zvuk hrß potichu a naraz nahlas.

Pri nahrßvanφ do poΦφtaΦu mßme - na rozdiel od kaze╗ßku, Φi in²ch anal≤gov²ch mΘdiφ - ve╡k² priestor v "tich²ch" Φastiach, ale nesmieme v ╛iadnom prφpade φs╗ prφli╣ hlasno.

Hlasitos╗ zßznamu sa pri magnetof≤noch nastavuje tak, aby tu a tam k╡udne vyletela do ΦervenΘho. Naopak digitßlny zßznam do ΦervenΘho vletie╗ nesmie. NajmΣ star╣ie a lacnej╣ie karty s· na prebudenie ve╡mi citlivΘ Φo sa prejavuje ako brutßlne lupnutia, ba a╛ v²padky zvuku. Preto pri nastavenφ hlasitosti mikrof≤nu dohliadnite, aby tie najsilnej╣ie zvuky ostßvali "v ╛ltej", Φi╛e niekde v oblasti -3 a╛ -6 decibelov. Rad╣ej nech treba v²sledn² zßznam zosilni╗ (aj za cenu mßlinko vy╣╣ieho ╣umu), ne╛ zmaza╗.

Vzdialenos╗ od zdroja

Pohovorme len o nahrßvanφ spevu, Φi reΦi. Ak budete ma╗ mikrof≤n ∩aleko od ·st, bude snφma╗ ve╡mi silno aj ruch pozadia, huΦanie poΦφtaΦa alebo ruch ulice z okna. Ukß╛ka mikrof≤nu asi 30 centimetrov od ·st je prakticky nepou╛ite╡nß pre ·Φely hudby, lebo hluk pozadia by bolo ve╡mi poΦu╗.

⌐t·diß sa prßve preto odhluΦ≥uj·....

My ╣t·dio ale nemßme a preto hovorφme na mikrof≤n z Φo najvΣΦ╣ej blφzkosti. On sφce snφma pozadie rovnako, ale zvuk z blφzka je tak siln², ╛e po zoslabenφ nahrßvacej ·rovne sa zßznam u╛ dß pou╛i╗. Ukß╛ka asi z 5 centimetrovej vzdialenosti. Nejak sa mi urobila bßsniΦka :) Zßmerne som nechal za sekundiΦku ticha, aby ste poΦuli, ╛e skoro niΦ nepoΦu╗.

Pri pribli╛ovanφ sa k mikrof≤nu v╣ak na fonoamatΘra Φakaj· ∩al╣ie pasce. T²mi je vzduch, ktor² pri d²chanφ m⌠╛e na mikrof≤ne sp⌠sobi╗ ve╡mi neprφjemnΘ syΦanie. Rovnako nebezpeΦnΘ je aj vyslovenie pφsmen P, B, F, V a podobn²ch, pri ktor²ch vzduch z ·st vyfukujeme, alebo priamo vyrß╛ame. Tak vznikaj· ·dery, ktorΘ sa zo zßznamu odstra≥uj· ve╡mi ╗a╛ko. Ukß╛ka, Φo sp⌠sobφ r⌠zne r²chlo pr·diaci vzduch pri mikrof≤ne.

Na odstrßnenie t²chto ru╣iv²ch prvkov sa pou╛φvaj· r⌠zne nßvlieΦky na mikrof≤n. Iste ste si v╣imli, ╛e mikrof≤ny maj· Φasto kruhov² tvar a to b²va prßve onen molitanov² (Φi z Φoho to je) nßvlek. NiektorΘ mikrof≤ny zas maj· takΘ obrovskΘ chlpatΘ onΘ, ako keby ko╛uch. Pri v╣etk²ch t²chto pom⌠ckach ide o jedno - prepusti╗ k mikrof≤nu Φo najviac zvuku, ale zßrove≥ zastavi╗ nehluΦne v╣etko od vßnku a╛ po vφchor.

V na╣om prφpade bude najjednoduch╣ia ochrana to, ak budete na mikrof≤n spieva╗ sφce zblφzka, ale umiestnite ho ΦiastoΦne nabok a trochu vy╣╣ie, ako vßm rast· ·sta. Polohu treba vysk·╣a╗ tak, aby mikrof≤n snφmal Φist² zvuk, bez ru╣iv²ch javov.

Ukß╛ky pol⌠h mikrof≤nu a mikrof≤nu z multimedißlnej klßvesnice.

Mikrof≤n je nad klßvesou Esc.

Takto mikrof≤n snφma ve╡a z okolia. Zle.

Takto je mikrof≤n vystaven² prφli╣ ve╡k²m vzduchov²m ·derom a d²chaniu.

Ak budeme mikrof≤nom snφma╗ zvuk zo strany, kvalita zßznamu bude v poriadku. VzduchovΘ ·dery "poletia" mimo mikrof≤n.

Pri spievanφ na normßlny mikrof≤n je situßcia podobnß. VΣΦ╣inou sφce nemaj· s nßrazmi vzduchu problΘmy (hlavne tie drah╣ie mikrof≤ny), ale aj tu sa zvykne oplati╗ dr╛a╗ mikrof≤n trochu zboku. Mne sa najviac osvedΦilo dr╛a╗ ho zboku nad ·stami.

Technika spievania na mikrof≤n

Ak si naspievate nejak· pesniΦku, no hne∩ sk·sme "koh·tik jßßßßrab²²²", zistφte, ╛e niektorΘ Φasti s· poΦute╡nΘ bezvadne a inΘ sa akosi strßcaj·. KonkrΘtne slovo koh·tik nebude ve╡mi zrozumite╡nΘ, zatia╡ Φo jßßß bude silnΘ a ²²²² takisto. ╚o s t²m?

Pustite si nejak² koncert (╛iv², nie plejbek) a v╣imnite si, ako spevßci spievaj·. S· zvyknutφ, ╛e s mikrof≤nom robia ve╡a pohybov. Ke∩ b╡aΦia t≤ny, ako ßßßßßßßß, oddialia mikrof≤n veru╛e aj na 30 centimetrov. Naopak pri neznel²ch pφsmenkßch ho nalepia na ·sta.

Sk·ste si to nacviΦi╗. Dß sa to sφce o╣etri╗ ·pravou dynamickΘho rozsahu stopy so spevom, ale ove╡a prφjemnej╣ie sa pracuje so zßznamom, ktor² je predpripraven².

Tie╛ si v╣imnite, ako renomovanφ herci vyslovuj· niektorΘ pφsmenß. Naprφklad Zden∞k Sv∞rßk vyslovuje koncovky slov tak v²razne, ╛e asi nikto nem⌠╛e poveda╗, ╛e mu nerozumel Φo i len pol slova. Na bleskovej ukß╛ke s· z kontextu vytrhnutΘ slovß "╣kolnφk" a "aby ho mohli litovat". ╚ervenou farbou som zd⌠raznil pφsmenß "k" a "t", ktorΘ on zd⌠raz≥uje a zais╗uje tak bezchybn· zrozumite╡nos╗ svojej reΦi.

Pri nahrßvanφ myslite na to, ╛e niektorΘ pφsmenß, naprφklad k, t a podobnΘ nevznikaj· v hlasivkßch, ale r⌠znymi pohybmi jazyka a prep·╣╗anφm vzduchu. Sk·ste poveda╗ trebßrs slovo "traktor" bez pohybu jazyka. Preto pri nahrßvanφ musφte vyvß╛i╗ tieto zvuky a nieko╡konßsobne silnej╣ie hlasivkovΘ ßßßß, ΘΘΘ a podobnΘ, inak vßm nebude rozumie╗.

Ideßlne je nauΦi╗ sa tieto zle znej·ce pφsmenkß zd⌠raz≥ova╗. Bude vßm lep╣ie rozumie╗, bud· vßs ma╗ radi ;-)

Vß╣ hlas...

E╣te poznßmoΦka k vß╣mu hlasu. Ak ste sa e╣te nikdy nepoΦuli z nejakej nahrßvky, nebudete veri╗, ╛e TOTO m⌠╛e by╗ vß╣ hlas. Veru╛e je.

╚lovek sßm seba poΦuje viac cez otrasy kostφ vlastnej lebky - povedanΘ brutßlne - ne╛ zvonka. Ak preto poΦujete zrazu zßznam, bez rezonanciφ vlastnej hlavy, nespoznßte sa. Predt²m, ne╛ kßblom od mikrof≤nu u╣krtφte v rßmci reklamßcie predavaΦa mikrof≤nov, nahrajte si niekoho inΘho v rovnak²ch podmienkach. Ak jeho hlas bude znie╗ prirodzene, mikrof≤n je v poriadku.

Na zvuk vlastnΘho hlasu sa dß pomerne r²chlo zvykn·╗ a Φoskoro vßm to pripadne ·plne normßlne.

╧alej ako to s t²m mikrof≤nom vlastne zapoji╗ >>>